IMG_0054

Budatínsky hrad i kaplnku môžete navštíviť denne, v čase od 9.00 do 16.40 (hrad), resp. 17.00 (kaplnka). Vo výstavnej miestnosti aktuálne prezentujeme výstavu ôsmich českých drotárskych majstrov – Drotárov rok.

Počas podujatia Zlaté časy budatínske, v nedeľu 29. 7. 2018, bude možné hrad, kaplnku i výstavnú miestnosť navštíviť v čase od 10.00 do 18.00 h.

Budatínsky hrad sa nenachádza na kopci, ale na sútoku riek Váh a Kysuca. Pamiatka s najstaršími zachovanými časťami z 14. storočia je však písomne doložená už v 13. storočí. Obkolesená je historickým parkom. Budova hradu je využívaná ako múzeum. Priľahlá hospodárska budova z 18. storočia je v rekonštrukcii. Ďalšie stavby v areáli slúžia ako administratíva Považského múzea v Žiline. 

  •  
    Kontakt

    local_post_office
      Budatínsky hrad, Topoľová 1, 010 03 Žilina-Budatín
     
     
    phone
    +421 907 108 659 (pokladňa Budatínskeho hradu)
    +421 41 500 51 11 (sekretariát, pracovné dni 8.00 – 15.00 hod.)


     Čo uvidíte

    Budatínsky park

    Bezplatne prístupný historický anglický park ponúka možnosť príjemnej prechádzky. História parku je spracovaná na informačných paneloch. V parku je možné v lete piknikovať a venovať sa vybraným športovým hrám. Park má rozlohu 4,7 ha.

    • IMG_7608 – kópia
    • IMG_3271 – kópia
    • IMG_7634 – kópia
    • IMG_5357 – kópia

    • IMG_5635 – kópia
    • IMG_6196 – kópia
    • IMG_6214 – kópia

    Kaplnka

    Kaplnka Budatínskeho hradu, ktorá pochádza z polovice 18. storočia a je zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, je remeselne krásne zreštaurovaná. Najvzácnejšou umeleckou a historickou pamiatkou v nej je iluzívna oltárna architektúra, v ktorej je umiestnený oltárny obraz nepoškvrneného počatia Panny Márie, pochádzajúci od významného maliara K. J. Aigena. Žilinský samosprávny kraj zrealizoval  obnovu hradnej kaplnky Budatínskeho hradu s podporou Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu s mottom: otvárame pre Vás Budatínsky hrad a zachránime srdce Budatínskeho hradu – kaplnku. Vďaka Finančnému mechanizmu EHP a NFM vznikol v Žiline nový priestor pre ľudí.

    Drotárstvo – (ne)uveriteľný príbeh jedného remesla

    Nová stála expozícia v Budatínskom hrade o histórii jedinečného slovenského fenoménu je pre verejnosť sprístupnená od 31. 7. 2016. Prostredníctvom historických artefaktov z drôtu a plechu, dobových dokumentov, fotografií a výtvarných prác z unikátnej drotárskej zbierky Považského múzea, predstavuje históriu i materiálne prejavy pôvodného remesla od jeho vandrovných počiatkov až po továrenskú výrobu, približuje podnikateľské úspechy slovenských drotárov v cudzine i remeselný fortieľ, ktorý ich preslávil po celom svete.

    • IMG_6276
    • IMG_6279
    • IMG_6291

    • IMG_7293
    • IMG_7305
    • IMG_7325
    • IMG_7344
    • IMG_7376
    • IMG_4463
    • IMG_4452
    • IMG_9150

    Hradné expozície

    Budatínsky hrad po rekonštrukcii sprístupnený od 31. 7. 2016 ponúka prehliadku 3. nadzemného podlažia a veže.

    Na 3. nadzemnom podlaží sú inštalované expozície Dejiny Žiliny a Dobový interiér. V prvej z nich nájdete zbierkové predmety viažuce sa k dejinám Žiliny, zaujímavou je iste zbierka katovských mečov. Približujeme aj predmety patriace remeselníkom, ktorí zakladali na území Žiliny cechovú výrobu a vytvárali prvé cechové spoločenstvá. V rámci druhej expozície je okrem iného prístupná Čákiho jedáleň s dobovým nábytkom a prestieraním. Nábytok vystavený v expozíciách hradu pochádza z 18. až 20. storočia. Loveckú miestnosť zdobia poľovné trofeje.

    Veža Budatínskeho hradu, otvorená po rekonštrukcii od 13. 7. 2014, skrýva mnoho zaujímavostí a historických skutočností. Na jednotlivých podlažiach je sprístupnená expozícia viažuca sa k dejinám hradu, expozícia historických máp, obrazáreň, expozícia hodín a prehliadka je zavŕšená vyhliadkou na mesto Žilina a okolie.


    Otváracie hodiny

    Park

    máj – september

    pondelok – nedeľa 6.00 – 22.00 hod.

    október – apríl

    pondelok – nedeľa 7.00 – 18.00 hod.

    Kaplnka

    počas celého roka

    utorok – nedeľa 9.00 – 17.00 hod.

    Hrad – expozície a výstavy

    máj – august

    pondelok – nedeľa 9.00 – 16.40 hod.
    predaj vstupeniek v pokladni: 8.50 – 11.45, 12.15 – 16.40 hod.
    Hradné expozície
    – prehliadky začínajú o 9.00, 9.40, 10.20, 11.00, 11.40, 12.40, 13.20, 14.00, 15.20, 16.00 a 16.40 hod.

    september – apríl

    utorok – nedeľa 9.00 – 16.40 hod.
    predaj vstupeniek v pokladni: 8.50 – 11.45, 12.15 – 16.40 hod.
    Hradné expozície
    – prehliadky začínajú o 9.00, 9.40, 10.20, 11.00, 11.40, 12.40, 13.20, 14.00, 15.20, 16.00 a 16.40 hod.


    Vstupné

    Park, kaplnka, výstava

    zadarmo

    Hrad – expozície

    základné: 5 €
    zľavnené: 3 €
    (deti od 6 do 15 rokov, študenti, dôchodcovia, ŤZP, vojnoví veteráni)
    materské školy: 0,50 € / os.
    rodinné: 13 €
    (2 dospelí a 2 deti od 6 – 15 rokov)
    deti do 6 rokov mimo skupinových zájazdov: zadarmo
    pedagogický dozor/vedúci zájazdov nad 15 osôb: 1 osoba zadarmo
    skupina dospelých nad 20 osôb: zľava 10 % zo základného vstupného
    obyvatelia mestskej časti Budatín: zľava 20 % zo základného vstupného
    Vopred objednaný výklad v cudzom jazyku: príplatok 15 € / skupina
    Vstupné mimo otváracích hodín: príplatok 100 % (vstup možný len na základe objednávky a len pre skupiny nad 10 osôb).
    Fotografovanie svadobčanov v interiéri Budatínskeho hradu a kaplnky (po dohode – 0907 108 659): 50 €


    Neprehliadnite

    wifi
    local_barlocal_parking
     
     
     

    Vstupenky sa predávajú v Budatínskom hrade. 
    Vstup do hradu je z južnej terasy, od rieky Váh. 
    Prehliadka trvá cca 1 hod. 
    Maximálny počet návštevníkov v jednej skupine je 25. 
    Návštevníci sú povinní riadiť sa Návštevným poriadkom
    Uprednostňujeme vopred ohlásené návštevy. 
    V prípade, že skupina mešká viac ako 15 minút, prehliadka nebude v rezervovanom termíne umožnená.


    História Budatínskeho hradu

    Budatínsky hrad je jednou z najstarších stojacich architektonických pamiatok na území mesta Žilina. Najstarší stredoveký hrad vznikol na sútoku Váhu a Kysuce v 2. pol. 13. storočia. Prvá písomná zmienka, ktorá ho spomína ako castrum Budetyn pochádza z roku 1321, kedy zomrel jeho majiteľ Matúš Čák Trenčiansky. Vybudovaný bol v močaristom teréne na nízkom skalnom brale, ktorého plochu rozšírili umelým hlinitým násypom. Najstarší hrad pozostával z valcovitej veže so vstupom z prízemia a ďalších stavieb z dreva a hliny, ktorých polohu však archeologický výskum neodhalil. Hrad bol obohnaný hradbou a vodnou priekopou na vonkajšej strane opevnenia. Hradba sa však v dôsledku zlého založenia do umelého násypu asi v 2. polovici 15. storočia zrútila. V 2. polovici 15., respektíve začiatkom 16. storočia, keď sa hrad dostal do rúk Suňogovcov, prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. V tom čase bola vybudovaná nová hradba a nová vodná priekopa, ktoré obkolesovali oveľa väčší hradný komplex. Opevnenie prebiehalo pod neskorším barokovým palácom s kaplnkou, pod ktorou sa hradba zalamovala a kde sa zároveň nachádzal bastión. Na juhu hradobný múr vytvoril základ pre neskoršiu južnú terasu. Do takto opevneného priestoru pribudli nové murované objekty, ktoré boli súčasťou tzv. Horného hradu. Hradba samotná bola z vnútornej strany obstavaná rozsiahlou budovou, ktorá tvorila Dolný hrad.


    Historický pohľad na Budatínsky hrad s dnes už zrúteným barokovo-klasicistickým palácom

    K ďalším prestavbám došlo opäť za Suňogovcov na prelome 17. a 18. storočia. Prestavby sa dotkli najmä tzv. Dolného hradu. Hradba stratila svoju funkciu a preto ju rozobrali.  Renesančné budovy boli nahradené novými priestormi. Hrad tak v dôsledku zmeny jeho hlavnej, obrannej funkcie na hospodársku nadobudol vzhľad zámku s barokovými prvkami. Zrejme najzávažnejšie boli prestavby v 19. a 20. storočí za posledných majiteľov – Čákiovcov. Pri požiari v roku 1849 bola poškodená najmä južná a západná časť barokového paláca, ktoré následne rozobrali. Fasády zámku získali taktiež nový vzhľad, podobne ako aj samotné jadro stredovekého hradu. Stavebnou sutinou a odpadom, ktorý vznikol pri týchto nešetrných prestavbách bolo zasypané celé prízemie veže. Čákiovci Budatín vlastnili až do roku 1945. Od roku 1956 sa jeho priestory stali súčasťou Považského múzea.

    Archeologický výskum v rokoch 2006 a 2007 v exteriéroch aj interiéroch hradu priniesol mnoho zaujímavých zistení, ktoré sú zakomponované v predchádzajúcom texte.

    Park v areáli je miesto kontaktu geologických období, veľkých tektonických štruktúr a dynamických procesov neustále formujúcich krajinu. Na sútoku riek Váh a Kysuca, priamo nad parkom sa dvíhajú horské chrbáty Javorníkov a Kysuckej vrchoviny. Váh ako i Kysuca nesú úrodné kaly i jalové kamenie zo všetkých horstiev, ktorými pretekajú. Ich tisícročná púť touto krajinou je zaznamenaná v mohutných riečnych terasách Žilinskej kotliny. Ich stopy sa každoročne črtajú v strhaných brehoch starého riečneho ostrova – Chlmeckej hôrky nad zámockým parkom. Zvrásnené a poprevracané druhohorné sedimenty bradlového pásma Javorníkov i Kysuckej vrchoviny tu padajú pod hladinu oboch riek. Tam pomaly miznú alebo sú prekrývané mladými štvrtohornými riečnymi sedimentmi. Prítomnosť týchto vodných tokov formovala aj reliéf Žilinskej kotliny, budovanej prevažne treťohornými usadeninami pieskovcov a ílovcov.

    Park bol pravdepodobne založený v polovici 19. storočia, v prírodno – krajinárskom anglickom slohu. Preň bola typická jednoduchosť, lúčky ohraničené skupinami stromov bez väčších architektonických úprav.  Parkové scenérie sa zväčša komponovali tak, aby naväzovali na okolitú krajinu. Dominantné boli domáce dreviny. Cudzokrajné dreviny sa vysadili len v obmedzenom počte a to zväčša až v neskorších úpravách parku.


    Dreviny tvoria kostru parku. Aj keď bol park dlhodobo bez odbornej starostlivosti, zachovali sa niektoré pozoruhodné jedince drevín až dodnes. Z domácich druhov vekom „odchádzajú“ mohutné topole čierne s obvodom kmeňa 500 i viac cm. Impozantne pôsobia i niektoré lipy malolisté a veľkolisté. U najstarších sa odhaduje vek do 250 rokov a obvod kmeňa 435 – 600 cm. Mladšia je pekná lipová aleja oproti bráne do nádvoria hradu. Mohutne pôsobia i jedince javora horského s obvodom kmeňov od 310 do 560 cm a odhadovaným vekom do 230 rokov. Previsnutá forma buka lesného a obvodom kmeňa 320 cm bola vysadená pravdepodobne na konci 19. storočia. Z cudzokrajných drevín sú zastúpené platany javorolisté s obvodom kmeňov od 390 do 570 cm. Najstaršie stromy sú i najvyššími exemplármi v parku s výškou až do 30 m.

    Prostredie parku predstavuje v kultúrnej krajine prvok s pomerne vysokou priestorovou i druhovou rozmanitosťou. Táto rôznorodosť sa odráža aj v pestrom druhovom zložení vtáčích spoločenstiev. Zistilo sa tu až 28 hniezdiacich druhov vtákov.  Ich podstatnú časť tvoria tzv. dutinové hniezdiče (napríklad ďateľ hnedkavý, žlna zelená, muchárik bielokrký, krutihlav hnedý i sýkorky). Dôležitým predpokladom pre ich trvalú existenciu a rozmnožovanie  sú dutiny koncentrované najmä v kmeňoch a hrubších konároch líp. Významnou zložkou vtáčej ríše v parku sú aj druhy, ktorých hniezdne prostredie tvorí krovinná  resp. vyššia bylinná etáž (napríklad drozd plavý, penica slávikovitá, pinka lesná). Zo sov tu pravidelne hniezdi myšiarka ušatá a objavuje sa tu i sova lesná. Triedu plazov zastupujú dva druhy hadov – užovka obojková a užovka hladká. Nachádzajú tu optimálne ekologické podmienky pre svoju existenciu a rozmnožovanie.