História múzea

  • Myšlienka založiť v Žiline múzeum vznikla na začiatku 20. rokov 20. storočia a vyslovil ju bývalý starosta Žiliny Ignác Rada. Myšlienka však vtedy nenašla pochopenie.
  • V roku 1935 sa vytvorila skupina priateľov starožitností a dejín mesta, kam patrili napr. Vojtech Tvrdý a Eugen Medvecký. V roku 1936 sformovali Prípravný výbor pre založenie Múzea Žiliny a okolia, avšak pre nedostatok financií nedošlo k realizácii jeho zámerov.
  • V júli  – auguste 1940 sa v obci Dlhé Pole konala výstava pod názvom „Výstava drotárstva a jeho národopisu“, ktorej autorom bol Karol Guleja. Výstava motivovala vtedy už starostu Vojtecha Tvrdého založiť spoločné drotárske a mestské múzeum.
  • Júl 1942: Múzeum Žiliny a okolia bolo otvorené v priestoroch radnice na Mariánskom námestí v Žiline. Jeho kustódom bol Eugen Medvecký.
  • Po prechode sovietskeho frontu museli Medvecký i Tvrdý zo Žiliny odísť. Múzeum nemalo zanieteného správcu. V roku 1949 bolo Mestské múzeum zrušené, zbierky uskladnené na povale radnice a zakrátko (1953) premiestnené do veže Budatínskeho hradu. V tomto období bolo rozkradnutých viacero vzácnych zbierok.
  • V roku 1954 pri reorganizácii múzejníctva bolo v Žiline ustanovené Krajské múzeum Žilina so sídlom v Budatínskom hrade. Malo jedinú pracovníčku, historičku Vlastu Kristenovú (neskôr pribudla ešte jedna administratívna sila). Kristenová začala v ťažkých časoch znovubudovať múzeum: založila Vlastivedný krúžok, kde sa obklopila záujemcami o poznávanie regiónu. Začala  rozvíjať výskumnú a prednáškovú činnosť. Na hrade sídlila vojenská jednotka, ktorá uvoľňovala priestory pre múzeum len veľmi pomaly. V roku 1956 začala pomalá oprava hradu (začalo sa vežou) a v opravených priestoroch sa začali pripravovať výstavy.
  • V roku 1957 bola na hrade inštalovaná prvá výstava Prirastky múzea za roky 1955 – 1957. V tomto roku tiež Vlasta Kristenová zostavila prvý ročník múzejného zborníka pod názvom Vlastivedný zborník Žilinského kraja. Zborník patril k najstarším vlastivedným periodikám na Slovensku.
  • V tomto roku tiež pribudli dvaja odborní pracovníci – archeológ Anton Petrovský-Šichman a preparátor Karol Cengel, o rok neskôr zoológ Andrej Stollmann, v roku 1959 geológ Ľubomír Viliam Prikryl, etnografka Magda Podhorňáková (neskôr ju vystriedala Eva Munková) a historici Valerián Bystrický a Dušan Halaj. Vďaka tomu sa rozbehla výskumná činnosť na poli prírodných i spoločenských vied, vrátane témy drotárstva či histórie Budatínskeho panstva.
  • V roku 1960, zrušením Žilinského kraja, prešlo múzeum pod MsNV Žilina a zmenilo názov na Považské múzeum. Jeho zberná oblasť bola vytýčená okresmi Žilina, Čadca a Považská Bystrica. Aj zborník zmenil názov na Vlastivedný zborník Považia.
  • MsNV pokračoval v rekonštrukcii hradu, čím sa rozšírili expozičné priestory múzea. Inštalovala sa tu aj prírodovedná expozícia, pričom pracovníci ju pripravili svojpomocne (zhotovenie vitrín, osvetlenia). Avšak priľahlé budovy v areáli boli pridelené Vysokej škole dopravnej, stredoškolskému internátu v súčasnej administratívnej budove a Okresnému archívu v Žiline (kaplnka).
Rekonštrukcia hradu Budatín v 60. rokoch. Archív PMZA

Rekonštrukcia hradu Budatín v 60. rokoch. Archív PMZA

  • K najväčším podujatiam svojho druhu patrila výstava „Žilina 650 rokov mestom“ inštalovaná na hrade. V súvislosti s ňou bol vydaný aj almanach Žilina v minulosti a dnes.
  • V roku 1963 bola v starej škole v Terchovej inštalovaná Expozícia ľudového odboja a jánošíkovskej tradície.
  • O rok neskôr bolo múzeum rozšírené o galériu a pod názvom Považské múzeum a galéria bolo začlenené pod ONV.
  • V roku 1966 bola ukončená prvá rekonštrukcia Radenovho domu v Čičmanoch, kde bola umiestnená národopisná expozícia.
  • V roku 1967 sa múzeum začalo zaoberať dejinami dopravy a to preradením vyše 120 kusov zbierkových predmetov zo Slovenského technického múzea Košice.
  • Rozšírením kapacít v roku 1968 bolo múzeum rozdelené na dve oddelenia – prírodovedné a spoločenskovedné.
  • V roku 1969 bola schválená koncepcia opravy parku v areáli hradu. Bolo tu zasadených vyše 1000 ruží. Ku komplexnej revitalizácii však nedošlo. Reinštalovaná bola drotárska a prírodovedná expozícia, vo veži zriadili malú expozíciu hodín.
  • V roku 1976 sa osamostatnila Považská galéria umenia, múzeum sa vrátilo k svojmu predchádzajúcemu názvu.
  • V roku 1977 boli v priestoroch Budatínskeho hradu inštalované expozície Dejiny Žiliny a Dobový interiér, ktoré existovali až do roku 2006.
  • V roku 1992 sprístupnili expozíciu Drotárstvo v nezmenenej podobe pretrvávajúcu až do roku 2006.
  • 1995 – po ukončení konzervačných prác sprístupnili verejnosti Hrad Strečno.
  • 1996 – 2001 – uskutočnila sa prestavba bývalej koniarne, kam boli presťahované kancelárie pracovníkov múzea a knižnica.
  • 2002 – múzeum prešlo zo zriaďovateľskej pôsobnosti Krajského úradu v Žiline do pôsobnosti novozriadeného Žilinského samosprávneho kraja.
  • 2006 – z technických príčin bol Budatínsky hrad pre verejnosť uzatvorený.
  • 2013 – začala sa rekonštrukcia veže, striech a podkorví Budatínskeho hradu.
  • 2014 – otvorené bolo múzeum dopravy v rajeckyćh Tepliciach ako 6. expozícia. Zrekonštruovaná veža Budatínskeho hradu bola sprístupnená verejnosti.
  • 2015 – začala sa rekonštrukcia hradnej kaplnky.
  • 2016 – otvorené zrekonštruované 3. nadzemné podlažie hradu s obnovenými expozíciami a kaplnka.