BUDATÍN – STRUMIEN: REVITALIZÁCIA A ROZVOJ KULTÚRNEHO DEDIČSTVA

          Žilinský samosprávny kraj Názov projektu: BUDATÍN – STRUMIEN: REVITALIZÁCIA A ROZVOJ KULTÚRNEHO DEDIČSTVA

Základná charakteristika

  • Zdroj financovania: Operačný program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika
  • Prioritná os: 2. Socioekonomický rozvoj
  • Opatrenie: 2.1. Rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblasti turizmu
  • Výška nenávratného finančného príspevku: 696 934,16 €
  • Dátum schválenia žiadosti o NFP: 28. 5. 2009

Projekt si kladie najvyššie ciele pri udržiavaní kultúrneho a prírodného dedičstva v inovovanej podobe. Uskutočnené aktivity budú zamerané na ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva. Okrem investičných aktivít (stavebnej časti vrátane vybavenia) zahŕňa aj komplexné riešenie kultúrnych výmenných aktivít cezhraničnej spolupráce. Tie majú prilákať návštevníkov do priestorov zámockého parku a novovybudovanej galérie. Medzinárodné kultúrne a umelecké podujatia tvoria podstatný rozmer cezhraničnej spolupráce. Festivaly, súťaže, výstavy a folklórne podujatia prispievajú k nadväzovaniu priamych kontaktov medzi miestnymi komunitami a samosprávami Poľskej a Slovenskej republiky.

Objektami projektu sú zámocký park pri Budatínskom hradu, ktorý je súčasťou Národnej kultúrnej pamiatky Hrad s areálom, vedenej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja (ďalej ŽSK), správcom objektu je Považské múzeum (organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK) v zmysle platnej národnej legislatívy a najcennejšia a najstaršia kultúrna pamiatka Tešínskeho okresu, Radnica Gminy Strumień, vo vlastníctve Mestského úradu v Strumieni.

Projekt prispeje k rozvoju poľsko-slovenskej partnerskej spolupráce v rámci zlepšenia podmienok cezhraničnej infraštruktúry v priestorovej integrácii, lepšej dostupnosti a atraktivite pre obyvateľov a návštevníkov, k podpore cezhraničnej spolupráce pre trvalo udržateľný ekologický a kultúrny rozvoj prihraničného územia. Cieľmi projektu sú sociálna súdržnosť a zabezpečenie dobrých vzťahov, starostlivosť o zachovanie prírody a jej biodiverzity, taktiež ochrana kultúrnych pamiatok s dôrazom na ich udržateľnosť a zvýšenie osvety.

Predmetom investície radnice v Strumieni je rozobratie zadnej časti budovy  a verejných toaliet. Ďalej sa uskutoční adaptácia priestorov umiestnených v suteréne stavby na prevádzkovanie galérie (aj so zariadením), s úžitkovou plochou 137,2 m, obhospodorovanou plochou s rozlohou 522 m2 a organizovanie spoločenských kultúrnych aktivít.

Projekt má pozitívny dopad na cieľové skupiny, ktorými sú obyvatelia dotknutého prihraničného regiónu, domáci a zahraniční návštevníci, neprofesionálni umelci a predstavitelia ľudových remesiel, amatérske detské tanečné a hudobné skupiny, obyvatelia Žilinského kraja a Gminy Strumień, personál vedúceho a projektového partnera.

Hlavným zámerom realizácie projektu je využívanie regionálnej identity tradícií a histórie na propagáciu regiónu a zachovanie nadobudnutého národného kultúrneho a prírodného dedičstva pre budúce generácie a obohatenie poľsko-slovenského kalendária.

Predstavenie projektu

Park pri Budatínskom hrade sa posledných 15 rokov neudržiaval podľa jeho potrieb. Mnohé dreviny sú v  zlom zdravotnom stave, nosné konáre, do značnej miery  preschnuté,  padajú na priľahlé komunikácie. V minulosti došlo aj k samovoľným pádom niektorých stromov.

Projekt jeho celkovej revitalizácie a záchrany bol naplánovaný už dávno, ale pre nedostatok finančných prostriedkov sa nemohol uskutočniť.

Považské múzeum v Žiline v rámci programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013 získalo v roku 2009 finančné zdroje na realizáciu plánovaných aktivít súvisiacich so záchranou parku. Žiadateľom a vedúcim partnerom v tomto projekte je Žilinský samosprávny kraj. Partnerom je poľské mesto Strumień.

Ide  o investíciu spojenú so všetkými rekonštrukčnými prácami a obnovou parku, ktorej cieľom je vytvoriť komplex aktívnej  oddychovo-relaxačnej zóny priestor niekdajšieho korza),  plniacu nielen funkciu centra kultúrneho vyžitia pre občanov mesta, miesta výchovno-vzdelávacích podujatí pre deti a mládež, ale najmä ucelený verejný zelený priestor.

Revitalizáciu parku je vnímaná ako jedna z mnohých aktivít smerujúcich ku kompletnej revitalizácii Národnej kultúrnej pamiatky Budatínsky hrad s areálom. Prvou bolo osvetlenie Budatínskeho hradu, ďalšou je už spomínaná revitalizácia parku. V procese schvaľovania je aj projekt rekonštrukcie veže a striech Budatínskeho hradu v rámci Regionálneho operačného programu. Považské múzeum v Žiline naďalej vyhľadáva ďalšie možnosti získania finančných prostriedkov na celkovú rekonštrukciu objektu.

.

Časový harmonogram projektu

December 2009

– dendrologický prieskum, ktorého cieľom je analýza súčasného stavu predmetného porastu drevín. Zároveň navrhuje postupy a konkrétne kroky zásahov postupnej rekonštrukcie porastu. Dendrologický prieskum je v súlade s požiadavkami všetkých zainteresovaných strán (Krajský pamiatkový úrad v Žiline, Odbor stavebný a životného prostredia Mesta Žilina, Správa Národného Parku Malá Fatra, neziskové občianske združenia).

Začiatok roka 2010

– opílenie konárov, vypílenie odumretých stromov a všetkých náletových drevín, odstránenie krovín, porastov, výsadba nových drevín. Všetky spomínané práce budú akceptovať dĺžku vegetačného obdobia drevín a rastlín a zároveň budú vykonané v súčinnosti so zákonom o ochrane prírody a krajiny, ktorý určuje bližšie podmienky.

Jar 2010

– po ukončení prác súvisiacich s vegetáciou v parku bude nasledovať rekonštrukcia existujúcich chodníkov a ich spevnenie, osadenie lavičiek, odpadových nádob, informačných tabúľ, inštalácia LED osvetlenia, ozvučenia o výkone do 1 kW, inštalácia prenosného pódia a stoličiek na realizáciu workshopow a kultúrnych aktivít, zakúpenie multifunkčného zariadenia na letnú a zimnú údržbu, aby bola zabezpečená starostlivosť novovybudovaného parku na najvyššej úrovni.

Júl 2010

Ukončenie projektu a implementačná etapa projektu.

.

Implementačná etapa projektu

Implementačná etapa zahŕňa spoločné aktivity kultúrneho a historického dedičstva obidvoch partnerov projektu s názvom Budatín – Strumien: Revitalizácia a rozvoj kultúrneho dedičstva. Aktivity konajúce sa v Areáli Budatínskeho hradu.

Workshop Budatín – Strumien – 28.1. 2010

–  na ktorom sa predstavia partneri projektu prostredníctvom prezentácií. Vo výstavnej miestnosti Areálu Budatínskeho hradu bude otvorená fotografická výstava poľského partnera.

Rezbársky deň

– 16.-17.júl 2010, cieľom ktorého bude zatraktívnenie parku  verejnou galériou sôch.

Hudobný deň

– 15. august 2010. Hudobný deň zahŕňa koncerty neprofesionálnej hudobnej tvorby regiónu, ktoré bude mať verejnosť možnosť vidieť po dlhom čase práve v priestoroch vynoveného parku.

Aktivity konajúce sa v Strumieni

– výstava Slovenské drotárstvo – november 2010, – Staromestská jar  – 5.-6.jún 2010, – prezentácia tradičných slovenských ľudových remesiel, – workshop Strumien – Budatín – 17.december 2010. .

Vyjadrenia odborníkov a zainteresovaných strán

Park z pohľadu zoológa

Park v areáli Budatínskeho hradu predstavuje z pohľadu krajinného ekológa prvok, ktorý v mnohom svojou priestorovou štruktúrou nápadne pripomína interiér lesa. V posledných desaťročiach prešiel fázou samovoľného (sukcesného) vývoja. Živočíštvo, ako dynamicky sa meniaci komponent tohto umelo založeného a neskôr prirodzene sa vyvíjajúceho parku, citlivo reaguje na zmeny prostredia či už sa jedná o prírodné narušenia (disturbancie) alebo o človekom vyvolané (antropogénne) zmeny.

K najlepšie prebádaným živočíšnym skupinám, ktoré sa v parku vyskytujú, patria vtáky (Aves). Prvý profesionálny ornitologický výskum tu prebiehal v rokoch 1992-1993. Výskum a pozorovania ostatných skupín suchozemských (terestrických) stavovcov priebiehal pod taktovkou zoologickej sekcie Považského múzea v Žiline v rokoch 2001-2004. Počas neho bolo preukázané hniezdenie 28 druhov vtákov. Takmer identický počet druhov bol zistený aj počas predchádzajúceho ornitologického výskumu (27 druhov). Okrem druhov spevavcov, bežných v parkovej zeleni v Žiline či jej okolí, tu pravidelne hniezdia tiež niektoré druhy sov, ako napríklad sova lesná či myšiarka ušatá.

Park v areáli Budatínskeho parku čaká v dohľadnej dobe revitalizácia. Odstránené budú najmä náletové dreviny a niektoré staré stromy na hranici svojho dožitia. Verejnosť takéto zásahy do zelene väčšinou vníma negatívne. Treba však poznamenať, že plánovaná postupnosť pri obnove parku bude prebiehať maximálne citlivo, v súčinnosti so Štátnou ochranou prírody a ďalších doktnutých zložiek . Urbánne prostredie mesta, a park nie je výnimkou, je výsledkom mnoho storočí trvajúcej ľudskej činnosti. Terajší charakter krajiny je preto výslednicou bezprostredného vplyvu hospodárenia človeka v krajine. Pôvodné lesné spoločenstvá, ktoré by bez zásahu človeka boli dominantným ekosystémom, boli postupne nahrádzané sekundárnymi biotopmi s charaktristickými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Citlivejšie druhy sa z človekom po stáročia modifikovanej krajiny postupne vytratili, alebo ich populácie prežívajú v refúgiách veľkoplošných chránených území s vysokým podielom pôvodných, resp. prírode blízkych biotopov. Druhy s vysokou schopnosťou adaptability, ku ktorým vo všeobecnosti patria niektoré stavovce s dokonale rozvinutou centrálnou nervovou sústavou a zložitými prejavmi správania, sa týmto vplyvom prispôsobili, dokonca niektoré v kultúrnej krajine dosahujú aj vyššiu populačnú hustotu.

Dnešná krajina rozčlenená štrukturálnymi prvkami biokoridorov a plôšok so stromovou a krovinovou vegetáciou poskytuje hniezdne a potravné možnosti pre desiatky druhov vtákov. Paradoxne takto narastá heterogenita krajiny a úmerne s ňou aj druhová rozmanitosť druhov, ktoré sa prispôsobili životu v človekom pozmenenej krajine.

Park v areáli Budatínskeho parku po revitalizácii bude prechádzať štádiami tzv. sekundárnej sukcesie, s postupnou výmenou druhov. Aby tieto následné ekologické procesy boli v populáciách živočíchov parku minimálne, plánujeme v parku rozmiestniť hniezde búdky pre dutinové hniezdiče, ktoré by slúžili ako náhrada za prirodzené dutiny, ktoré žiaľ zaniknú po výrube niektorých prestarnutých stromov. Druhy vtákovhniezdiace v krovinách dočasne znížia svoju početnosť i druhovú rozmanitosť. Avšak skupinové výsadby okrasných a plodonosných krov v podraste starých stromov im poskytnú nové možnosti na hniezdenie. Fauna vtákov (ornitocenóza) v parku sa tak po istom období môže stabilizovať a vrátiť sa do stavu pred jeho revitalizáciou.

V Žiline, Budatíne, 7.12.2009 RNDr. Ladislav Hlôška, PhD. – zoológ PM v Žiline .

Novodobá história a súčasnosť parku pri Budatínskom hrade

Park na sútoku Váhu a Kysuce  spolu s objektom Budatínskeho hradu tvorí významné kultúrno-spoločenské miesto v Žiline. Park bol až do II. svetovej vojny dobre udržiavaný posledným majiteľom Gejzom Čákym. Považské múzeum dostalo do správy Budatínsky hrad spolu s areálom parku niekedy v roku 1954, kedy bolo ustanovené Krajské múzeum v Žiline. Areál hradu i parku bol značne zdevastovaný.

Údržba parku sa nerealizovala  minimálne od skončenia vojny. Naopak, rozloha parku sa ďalej značne zmenšila parceláciou po r. 1946 na výstavbu rodinných domov až na dnešnú rozlohu  4,7  ha. V areáli parku boli umiestnené aj sklady miestneho stavebného podniku.

Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia boli prvé pokusy o rekonštrukciu parku, ktorá sa nakoniec nerealizovala. Uskutočnili sa len malé úpravy v južnej časti, kde po menšej úprave trávnika boli vysadené v piatich kruhoch šípové ruže (mal to byť základ pre budúce rosárium). Táto úprava však bola v krátkom období zničená a keďže sa nerealizovala následná údržba územia, tak postupne zanikla úplne. Park a zeleň v ňom exitovali  bez väčšej údržby ďalej, nekoordinovane bol využívaný obyvateľmi na oddych. Zeleň v parku bola poškodená aj počas výstavby Vodného diela Žilina, najmä brehové porasty okolo Váhu a Kysuce. Z parku boli priebežne odstráňované suché stromy (lipy a topole) – stromy, ktoré padli vplyvom silného vetra a ťažkého snehu, ale odstránené boli aj lipy na mieste, kde bola postavená nová budova vo východnej časti I. nádvoria. Park sa zahusťoval náletovými drevinami, z ktorých niektoré dorástli až do výšky stromov a mnohé tvorili hustý krovinový podrast. Koncom deväťdesiatych rokov bolo vysadených niekoľko jedincov platanov a zrealizovalo sa aj zviazanie konárov v korune lipy pri vstupe do parku. V tomto období v rámci údržby bola odstránená časť krovinového podrastu a kosil sa  trávnatý porast, najmä v bezprostrednom  okolí prístupovej cesty do hradu.

Kostru parku v súčasnosti tvoria dreviny, ktoré odolali doterajším nepriaznivým nástrahám a zachovali sa až  dodnes. Takmer všetky potrebujú ošetrenie, vzhľadom na ich stav a vek.  Z domácich druhov  vekom „ odchádzajú“ mohutné jedince topoľov čiernych (i keď sa dožívajú až 300 rokov) s obvodom kmeňa až 555 cm a s výškou 30 m. Tieto patrili k dominantným najmä na brehoch Váhu a Kysuce. Pekné sú niektoré jedince lipy malolistej s obvodom kmeňa u najmohutnejších  435 a 600 cm, s výškou okolo 27 m. Ich vek sa odhaduje na 250 až 300 rokov (lipy sa dožívajú 700-1000 rokov). O niečo mladšie jedince s menšími parametrami  tvoria aj lipovú aleju oproti bráne do nádvoria hradu, ktorá pochádza pravdepodobne z polovice 19 stor., kedy došlo k jej obnoveniu. V južnej časti parku sú krásne  javory horské, s obvodmi kmeňov  310, 480 a560 cm, s výškou okolo 27 m a s odhadovaným vekom 250 i viac rokov (vek javora sa odhaduje na 600 rokov). V strede a v severnej časti parku sú jedince buka lesného vo forme previsnutej a červenolistej s odhadom veku 150 rokov (buky sa môžu dožiť až 350 rokov). Z cudzokrajných drevín je zastúpený platan javorolistý. Jeho jedince majú obvod kmeňa 390, 460 a 570 cm, výška je okolo 25 m a vek sa odhaduje na 200 až 250 rokov. Z uvedeného možno konštatovať, že mnohé najstaršie jedince stromov sú živými pamätníkmi dejín, boli vysadené práve niekedy v polovici 18. storočia, pri úprave parku, kedy majiteľmi boli Suňogovci. Neskoršie parkové úpravy a dosadby sa realizovali za majiteľov  Čákyovcov.

O tom, že park bol v minulosti bohatší na dreviny, nás  môžu informovať aj súpisy druhov, ktoré sa realizovali v minulom storočí. Napr. v 60-tych rokoch  minulého storočia bolo v parku zaznamenaných takmer 500 kusov  stromov a krov.

Dnes je park súčasťou Národnej kultúrnej pamiatky Hrad s areálom, vedenej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 1427/1,2. Vzhľadom na zdravotný stav mnohých drevín, ako aj z dôvodu ich dlhodobého neošetrovania a celkového vzhľadu parku, čaká park revitalizácia a následna rekonštrukcia. Táto zahŕňa výrub nevhodných drevín (zdravotne závadných, plevelových a drevín z náletov) a ošetrenie  starých stromov, ktoré  zostanú naďalej súčasťou parku.

7.12.2009 Spracovala RNDr. Urbanová Viktória, CSc., botanička PM v Žiline .

Stanovisko mestského úradu, odbor stavebný a životného prostredia

Mestský úrad odbor stavebný a životného prostredia v súčasnosti pripravuje vydanie rozhodnutia na výrub drevín č.s. C- 30150- 3/2009 na základe predložených dokladov od žiadateľa, ktorým bol Žilinský samosprávny kraj, ul. Komenského 48, 011 09 Žilina. Ak bude rozhodnutie schválené a podpísané primátorom mesta Žilina, môže žiadateľ začať s revitalizáciou parku Budatím podľa podmienok, ktoré budú dané v tomto rozhodnutí.

Mgr. Mráziková .

Správa NP Malá Fatra k uvedenému projektu vydáva toto stanovisko:

Budatínsky hrad, ktorý vznikol v 13. storočí ako strážny vodný hrad, je v súčasnosti sídlom Považského múzea v Žiline. Súčasťou areálu Budatínskeho hradu je park, ktrorý počas niekoľkých desaťročí zanedbanej údržby a starostlivosti stratil charakter pôvodného zámockého parku. Následkom zanedbávanej starostlivosti o porasty a jednotlivé dreviny v parku došlo k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu mnohých drevín a k nepriaznivému vývoju priestorovej štruktúry porastov. V parku sú taktiež zanedbané, resp. chýbajú, komunikácie pre návštevníkov, ktoré by zodpovedali charakteru zámockého parku. Z týchto dôvodov bol navrhnutý projekt revitalizácie parku, ktorého cieľom je celková obnova areálu parku. Projekt zahŕňa obnovu porastov, výruby drevín – vzhľadom na ich zlý zdravotný stav a bezpečnosť (padajúce suché konáre, porušená statika kmeňov) – výsadbu drevín, rekultiváciu plôch trávnikov, vybudovanie chodníkov, osvetlenia a umiestnenie lavičiek.

Z hľadiska ochrany prírody a krajiny je tento park zaujímavý predovšetkým potvrdeným výskytom a hniezdením mnohých živočíšnych druhov, najmä vtákov, ktoré sú podľa vyhlášky MŽP SR  č. 24/2003, ktorou sa vykonána zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov druhmi národného a európskeho významu (napr. muchár sivý, muchárik bielokrký, žlna sivá).  Na stromoch s vhodnými podmienkami pre hniezdenie (veľké staré stromy s dutinami, polodutinami a s veľkými pazuchami konárov), možno predpokladať počas vegetačného obdobia hniezdenie jednotlivých druhov. Čo sa týka samotných drevín, v parku sa síce nenachádzajú jedince vyhlásené za chránené stromy, niektoré zo starších stromov však spĺňajú parametre, na základe ktorých by ich bolo možné za chránenený strom vyhlásiť (lipy, platany).

Správa NP Malá Fatra súhlasí s navrhovaným projektom revitalizácie parku pri dodržaní nasledovných podmienok:

– výruby vybratých stromov sa uskutočnia v období vegetačného pokoja, t. j. do 31. 3. 2010, resp. od 1. 10. 2010 do 31. 3. 2011;

– výruby a ošterovanie vybratých stromov budú vykonávať osoby s náležitou odbornou spôsobilosťou pre profesionálnu starostlivosť o stromy, tzv. arboristi, ktrorí sú držiteľmi platného certifikátu ISA – Medzinárodnej organizácie arboristov;

pri výruboch nebudú použité ťažké mechanizmy, aby nedošlo k nadmernému poškodeniu drevín, ktoré ostávajú v podraste;

– v rámci projektu nebude realizovaná v areáli parku výstavba nových objektov, okrem plánovanej výstavby komunikácií (chodníkov) s lavičkami pre návštevníkov;

–  po ukončení projektu bude zabezpečená náležitá odborná starostlivosť, ktorou sa bude park systematicky udržiavať .

Ing. Andrej Vidra riaditeľ Správy NP Malá Fatra