VEĽKÁ NOC

Termín slávenia Veľkej noci je pohyblivý, závisí od lunárneho cyklu. Veľkonočná nedeľa je prvou nedeľou po splne Mesiaca, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti.

Pre kresťanov je to najdôležitejší sviatok cirkevného roka, kedy slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V tradičnej kultúre sa s Veľkou nocou spájali aj zvyky spojené so začiatkom jari a poľnohospodárskych prác.

Zelený štvrtok je chápaný ako spomienka na slávenie poslednej večere Ježiša a apoštolov. Počas omše sa zaviazali zvony a až do Bielej soboty sa používali rapkáče. Niekedy sa s nimi chodilo po dedine, aby hlukom odstrašili zlé sily. Množstvo úkonov sa týkalo zabezpečenia zdravia ľudí a zvierat – umývanie sa v potoku pred východom Slnka. Malo to priniesť človeku zdravie, krásu, silu, ale verilo sa, že pôsobí tiež ako prevencia voči kožným chorobám.

Mládenci brodili na potoku kone, aby boli zdravé a silné. (Niekde sa kone brodili počas Veľkého piatku.) 

Chlapcom na Zelený štvrtok strihali vlasy, aby ich mali pekné, husté a aby im skoro nešediveli. Súčasťou dňa bolo varenie pôstnych zeleninových zelených jedál – špenát, šťaveľ, žihľava.

Veľký piatok je smútočný deň veľkonočného týždňa, kedy sa slávi ukrižovanie Ježiša Krista. V ľudovej kultúre sa v tento deň konali obyčaje, ktoré nadväzovali na obyčaje Zeleného štvrtka. Dievčatá si pri potoku pod vŕbami česali vlasy, aby ich mali husté a dlhé. Kto sa chcel zbaviť chorôb, mal skočiť do potoka, aby sa choroba naľakala a ušla.

Tiež sa verilo, že na Veľký piatok sa schádzajú strigy na svoj sabat a v maštali odoberajú kravám mlieko.

V tento deň sa, podľa predstáv ľudu, ľahšie a rýchlejšie hoja rany. Preto gazdovia značkovali zvieratá, kastrovali baranov. Tiež  sa žrebcom strihali hrivy a chvosty, strihali sa jahniatka a ovce, aby mali hustejšiu vlnu;  štepili sa mladé stromčeky.

Ak sa nedodržiaval úplný pôst, pripravovali sa pôstne jedlá – strukoviny, zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa aj údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.

K tomuto dňu sa viažu predpovede počasia a úrody – Keď na Veľký piatok prší, bude mokré leto. Ak je sucho, bude dobrá úroda.

Biela sobota je cirkevným sviatkom a smútočným dňom. Cirkevné obrady sa začínali až po zotmení. Dôležitým úkonom bolo rozväzovanie zvonov a prípravy na oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Pred kostolom sa pálil oheň, kde sa spaľovali zvyšky posvätných predmetov – starého paškálu a oleja. Oheň bol posvätený kňazom a zapaľovala sa ním hlavná sviečka paškál.

Uhlíkom z pahreby kedysi ľudia pripisovali magické vlastnosti – vraj dokážu ochrániť dom pred požiarom a dávali sa aj na polia. Bohatú úrodu ovocia malo zabezpečiť trasenie stromov.

Pripravovali sa obradové jedlá, ktoré sa na druhý deň svätili – šunka, klobása, vajíčka. Bol to šťastný deň sa siatie a sadenie.

Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením veľkonočného týždňa a Veľkej noci. V tento deň je ukončenie veľkého 40-dňového pôstu. Na rannú omšu sa nosili svätiť jedlá (šunka, klobásy, huspenina, syr, maslo), najvýznamnejším jedlom boli vajíčka. Pestrosť a hojnosť jedál mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý rok. Obradná bola konzumácia prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby na seba nezabudli a aby sa zabezpečila ich súdržnosť. Mimoriadny význam sa pripisoval návratu z nedeľnej bohoslužby – kto vraj prvý dobehne domov, tomu prvému dozrie úroda a ako prvý skončí s prácami na poli.

Veľkonočný pondelok je posledným sviatočným dňom Veľkej noci, je známy najmä šibačkou a kúpaním dievčat. Dnes sú obe zložky známe azda v každej obci Slovenska, no ešte do polovice 20. storočia tomu tak nebolo. Obe formy boli známe na juhozápadnom Slovensku, pre západné Slovensko bolo typickejšie viac šibanie, kým pre východné Slovensko bolo charakteristickejšie kúpanie. Kúpačky a šibačky začínali kedysi hneď po polnoci alebo skoro ráno. Skupinky mládencov chodili po dedine a navštevovali domy, kde mali dospelé dievky. Dievčatá sa dávali šibať, lebo sa verilo, že im to zabezpečí krásu a zdravie.

V domácnostiach im za odmenu ponúkli vajíčka, koláče, víno alebo pálenku. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť. Menší chlapci chodili na šibačku doobeda a odmenou im boli kraslice a cukrovinky, v súčasnosti sú to peniaze a naturálne dary.  Dievky farbili vajíčka „podomácky“ – v odvare cibuľových šúp, jabloňovej kôry, listov brezy, atď. Na kraslicu, určenú pre nápadníka, dievčatá písali i ľúbostné venovania:

Koho ja milujem,
tomu tú krašličku
darujem.

Šibanie a oblievanie, kedysi významné magické úkony, pretrvali a uskutočňujú sa dodnes. No dnes je zvýrazňovaná viac ich funkcia kolektívnej zábavy. Realizujú sa prevažne v kruhu rodiny a príbuzenstva a na dedinách a aj v mestách.

Mgr. Adriana Bárdyová
etnologička Považského múzea v Žiline

Facebooktwittergoogle_plusmail