15. mája oslavuje meniny Žofia.

Najznámejšou historickou osobnosťou, ktorá žila na hrade Strečno, je bezpochyby Žofia Bosniaková, manželka Františka Vešeléniho. Pre svoje dobré skutky a pomoc chorým a chudobným bola nazývaná aj Svätica zo Strečna. Zomrela ako 34-ročná v roku 1644. V krypte hradu Strečno je umiestnená hlinená kópia Žofiinej múmie. Táto tvorí súčasť stálej expozície inštalovanej v kaplnke. Vo vedľajšej miestnosti sú vystavené kópie listín a predmety súvisiace so životom Žofie Bosniakovej.

 

Z histórie

Tomáš Bosniak bol kapitánom dnes už zaniknutého hradu Šurany a pevnosti Fiľakovo. Za svoje zásluhy v boji proti Turkom získal majetky v Šuranoch a v roku 1609 mu bol udelený titul baróna. Za dobrú kresťanskú výchovu vďačila Žofi a hlavne svojej opatrovateľke Alžbete Telegdiovej. Vo veku 17 rokov sa Žofia vydala za baróna Michala Šeréniho. Jeho rod pochádzal zo Sedmohradska, ale vlastnil majetky aj na Morave. Po svadbe sa presťahovali na moravský hrad Světlov neďaleko Uherského Brodu. Krátko po tom však Michal Šeréni ochorel a zomrel. Pod vplyvom zbožnej a milosrdnej Žofi e odkázal v poslednej vôli peniaze na podporu chudobných, kláštorom v Uherskom Hradišti i v Skalici, a na opravu kostola v Bojkoviciach. V rovnakom roku postihla Žofiu ďalšia rana, keď zomrela aj jej matka. V cudzom prostredí Žofii komplikovali život aj pozostalí rodinní príslušníci jej manžela, a tak

sa nakoniec na žiadosť svojho otca vrátila do Šurian. Otcovi pomáhala vychovávať svoje mladšie sestry a starala sa o chod domácnosti. Pomáhala vdovám, sirotám a starým ľuďom. Prezývali ju anjelom Šurianskeho hradu.

Netrvalo dlho a o Žofiinu ruku požiadal František Vešeléni (*1605), ktorý slúžil vo Fiľakovskej pevnosti pod jej otcom, Tomášom Bosniakom. František Vešeléni sa preslávil ako vojenský veliteľ v boji proti Turkom i Švédom. Neskôr bol hlavným kapitánom

Uhorska a od roku 1655 uhorským palatínom. Získal grófsky titul a bol vyznamenaný Rádom zlatého rúna, najvyšším vyznamenaním Rakúska a Španielska. V čase sobáša s dvadsaťročnou Žofiou sa však jeho kariéra iba rozbiehala. Časť Strečnianskeho panstva patrila jeho matke, Kataríne Deršfi ovej. Jej manžel a Františkov otec Štefan Vešeléni zamenil svoje zvolenské majetky za druhú časť, a tak sa v roku 1630 stal František majiteľom celého panstva Strečno.

Po svadbe sa mladomanželia usadili v pohodlnom kaštieli v Tepličke nad Váhom, ktorý postavili Deršfiovci. Žofia tu porodila dvoch synov, Adama (*1630) a Ladislava (*1633). Naďalej žila zbožným a ctnostným životom, založila s manželom útulok s nemocnicou pre

chudobných, chorých, opustených a siroty. Vešeléniovci boli aj patrónmi kostolov v dedinách ich panstva. Už za života Žofi e ju ľudia nazývali svätou ženou. Do tejto doby spadajú udalosti, ktoré podrobne popisuje Alexander Lombardini. Podľa svedectiev ľudí sa František Vešeléni v rokoch 1627 – 1633 dopustil násilných činov na šľachticoch. Na jeho príkaz vraj sluha zabil Jána Horvátha, sám mečom zabil Pavla Bárdyho a usiloval o život Františkovi Révaiovi. Svedectvá však ostali bez odozvy a ohnivý mladý rytier naďalej stúpal po rebríčku svojej kariéry. František Vešeléni pre svoje povinnosti trávil s rodinou veľmi málo času, a tak Žofi a spravovala Strečnianske panstvo sama. František po smrti jej otca prevzal funkciu kapitána Fiľakovského hradu a tam sa aj väčšinou zdržiaval. V roku 1644 sa Žofia presťahovala na hrad Strečno, ktorý ju a jej rodinu mal uchrániť pred nepokojnými rokmi

v čase povstania Juraja I. Rákociho. Hrad Strečno bol síce bezpečný, v 17. storočí bol dokonca najlepšie opevneným hradom na Považí a dosiahol svoju maximálnu pôdorysnú

veľkosť, neposkytoval však veľa pohodlia. V roku 1644 Žofia ochorela a 28. apríla zomrela vo veku 34 rokov. Pochovaná bola v hradnej kaplnke. František Vešeléni hrad Strečno nadobro opustil a druhýkrát sa oženil.

 

Facebooktwittergoogle_plusmail