Výnimočnú výstavu diel francúzskych a nemeckých impresionistov s názvom Cézanne, Manet, Renoir a iní pripravilo v dňoch 26. apríla až 8. júna 2014 (denne, aj počas sviatkov a pondelkov) Považské múzeum v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s Galériou Sundermann Fine Art – Würzburg (Nemecko). Jedinečnosťou podujatia je prezentácia výstavy originálov obrazov v priestoroch areálu Budatínskeho hradu a následne v Berlíne.
Najznámejší umelci, ktorých diela sú zastúpené na výstave dvadsiatich troch obrazov a grafických listov, sú nespochybniteľne francúzski maliari Eduard Manet, Paul Cézanne, Pierre-August Renoir, Pierre Bonnard, alebo nemecký majster Max Liebermann. Aj diela ďalších umelcov ponúkajú zaujímavý výrez tvorby ovplyvnenej prelomovou dobou z konca 19. a počiatku 20. storočia. „Súčasná výstava Cézanne, Manet, Renoir a iní bude pripomínať tvorbu umelcov, ktorí zmenili dejiny maliarstva. Impresionizmus oslobodil maľbu, kresbu aj grafiku od strohého akademizmu a prostredníctvom postimpresionizmu predznamenal nové trendy v maliarstve cez secesiu až k prvým štýlom moderny, ako bol fauvizmus, expresionizmus a kubizmus,“ uviedla kurátorka výstavy Darina Arce. Výstava je nahliadnutím do grafík a obrazov, ktorých sa dotkla múza impresie, prchavého okamihu, ktorý sa umelci snažili zachytiť do svojich diel a ktorý si môžeme v pokojnej atmosfére výstavnej siene múzea v Budatíne vychutnať až do 8. júna 2014.
Považské múzeum v Žiline pripravilo v spolupráci s Galériou Sundermann z Würzburgu v Nemecku už niekoľko zaujímavých výstav umelcov zo začiatku 20. storočia. Predstavili sa tu už diela takých známych maliarov ako Dalí, Miró, Picasso, nemeckých expresionistov ako Paul Klee, Otto Dix, Franz Marca, Wassily Kandinskij a ďalších.
V apríli 1874, pred 140 rokmi sa v ateliéri fotografa Nadara v Paríži uskutočnila prvá výstava impresionistov. Mladí umelci, odmietaní na oficiálnych Salónoch Francúzskej akadémie, sa snažili vystihnúť pravdivosť okamihu, skúmali vplyv svetla a tieňa, farebných vzťahov a zachytávali vlastný dojem z toho, čo maľovali. Posmešne ich označili za impresionistov vďaka kritikovi Louisovi Leroyovi, ktorý na takúto prezývku využil názov obrazu Clauda Moneta – Impression, soleil levant, 1872, (Impresia, východ slnka). Maliari hľadali nové možnosti, inšpirovali sa fotografiou i náukami o svetle a farbe. Budúci impresionisti Pissarro, Cézanne, Guillaumin, Monet, Renoir, Sisley a Bazille sa stretali ako študenti Suissovej akadémie a Gleyrovho ateliéru. Medzi rokmi 1874 až 1886 sa konalo osem výstav impresionistov. V priebehu dvanástich rokov sa maliarsky štýl, vytváraný farebnými škvrnami, kde sa farby miešajú až v našom oku a s námetmi prírody aj mestského prostredia šíril cez Francúzsko aj do ďalších európskych krajín.
Odkedy existuje impresionizmus, sú diváci fascinovaní týmto umením. Bola to umelecká revolúcia, keď umelci zlomili akademické konvencie. Zachytili čaro chvíle a vo svojich dielach vytvorili fantastický a krajší svet. Bolo to obdobie „Belle Époque“ (krásnej epochy). Maliari ako Cézanne, Manet, Renoir a iní vytvorili svoje neopakovateľné diela. Bolo to v čase, kedy Milan Rastislav Štefánik pôsobil vo Francúzsku, čím má výstava pre Slovensko dvojnásobný rozmer – umelecký i historický. Osobne obdivoval a bol veľmi silne inšpirovaný novým umeleckým štýlom – francúzskym impresionizmom.
Hlavný partner:
Partneri:
Mediálni partneri:
