Mimoriadnou osobnosťou dejín Budatínskeho hradu bol Gašpar Suňog II.
Študoval na univerzite vo Wittenbergu spolu s Imrichom Turzom. Keďže si vraj viac užíval bezstarostný študentský život, nedosahoval také študijné výsledky ako Imrich. Napokon však ukončil štúdium filozofie získaním titulu magistra.
V 1623 sa oženil so Zuzanou Bánfiovou a stál na strane Gabriela Betlena. Postupne začala jeho politická kariéra stúpať. V 1635 sa stal kráľovským radcom, neskôr kapitánom pevnosti Smederevo (v dnešnom Srbsku). Tejto hodnosti sa však vzdal a stal sa županom Gemerskej stolice. Postupne získaval viaceré majetky, medzi ktorými boli majetky v Boršodskej stolici alebo Beckovské panstvo. Medzi majetkami, ktoré zdedil, sa nachádzal aj Budatínsky hrad, na ktorom žil aj s rodinou. Medzičasom konvertoval na katolícku vieru. Jeho súperom bol aj František Vešeléni, s ktorým súperil o obce na Kysuciach. Zomrel v roku 1659.
Podľa legendy dal zamurovať do výklenku veže Budatínskeho hradu svoju dcéru Katarínu Suňogovú, až kým nesúhlasila so sobášom s oveľa starším Jánom Jakušičom.