V sobotu 9. februára podvečer sa v stredovekej dedine Paseka pod hradom Strečno stretlo niekoľko nadšencov a obdivovateľov prírody, aby so zoológom Ladislavom Hlôškom pozorovali lesné zvieratá.
Počasie sa zdalo byť spočiatku nevľúdne, ale napokon sa predsa len umúdrilo. Po zotmení vietor rozfúkal tmavé mračná a na hviezdami posiatej oblohe sa ukázal „kosák“ rastúceho mesačného kotúča. Aj vietor postupne utíchol a podmienky boli zrazu ideálne. Po úvodnej inštruktáži a priblížení niektorých zaujímavostí zo života nočných druhov vtákov a cicavcov sme sa v tichosti a pomalým krokom pobrali na nočnú výpravu lesom. Už po necelej štvrťhodine sa zo starého jedľovo-bukového porastu pod hradom ozval mohutný, na ďaleko počuteľný, hlas samca výra skalného, ktorý jasne dával najavo, že pánom tohto územia je tu on. Pozorne počúvame, detská časť výpravy ani nedýcha. Po niekoľkých minútach sa nám výr predstaví v plnej paráde – v hustnúcom šere nám zrazu preletí ponad hlavy. Jeho mohutná silueta sa nám stratí v tmavých lesoch nad dolinou. Okamih po dosadnutí sa však jeho húkanie nesie opäť nad dolinou.
Pokračujeme ďalej. V snehu objavujeme postupne stopy líšok, kún, jeleňov, srncov a diviakov, ktoré sa tu vyskytujú. Deti i dospelí tak prenikajú do tajov stopovania zvierat, spoznávajú druhovo typický trus a dozvedajú sa, prečo sa zvieratá pravidelne pohybujú po tých istých chodníkoch, kde si v zime vyhľadávajú potravu a kde odpočívajú.
Dostávame sa do záveru doliny. Zo smrekového porastu sa ozve húkanie sovy lesnej – v našich podmienkach je to najbežnejší druh sovy, ktorý sa adaptoval aj na život v mestských parkoch. Po hodine a pol sa vraciame do bodu, odkiaľ sme vyšli. Účastníci sú spokojní, zažili totiž pravú atmosféru nočného lesa aj so všetkými jeho tajomstvami.
