Zbierkový predmet mesiaca apríl je z etnologického fondu Považského múzea v Žiline. Predstavujeme vám rapkáč – zvukový nástroj z bukového dreva.
Rapkáč, ktorý pochádza z Rosiny, získalo Považské múzeum do zbierok v roku 1974. Podľa evidenčných záznamov múzea vieme, že na hrane rámu bola dodatočne v roku 1970 vyrytá datácia 1773.
Rapkáče zaraďujeme do skupiny samoznejúcich hudobných nástrojov. Zdrojom zvuku je samotné telo nástroja a zvuk vznikne nárazom pružného jazýčka na ozubené koliesko, ktoré sa otáča. Výška zvuku a aj jeho časová frekvencia závisí od dĺžky, hrúbky a šírky jazýčka, od počtu zúbkov a intenzity otáčania.
Rapkáče rozdeľujeme podľa typov:
- malé ručné rapkáče
- stolové rapkáče
- skrinkové rapkáče
- fúrikové rapkáče
- vežové rapkáče
Rapkáče vo veľkonočnom období, od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, nahrádzali zvuk zvonov. Počas týchto dní boli v očakávaní Veľkého piatka ako dňa ukrižovania Krista zvony zaviazané, to znamená, že sa na nich nezvonilo.
Hluk a nielen ten, ktorý vydával rapkáč, bol súčasťou kalendárnych obyčajov, obradov prechodu aj pracovných etáp, kedy sa predpokladala zvýšená aktivita zlých síl a potreba ochrany. Preto ľudia využívali hluk na zaháňanie a ochranu pred zlými silami a duchmi.
