Archeologický výskum pri Katedrále Najsvätejšej Trojice

Kostol Najsvätejšej Trojice, skôr nazývaný Farský kostol, je jedným z najvýznamnejších historických sakrálnych objektov v meste Žilina. Nachádza sa východne od historického centra. Po prvýkrát sa spomína v Žilinskej knihe v roku 1423, ako Pfarrkirche zum unseren lieben Frau, v tom čase bol zasvätený Panne Márii. V roku 1548 lúpežný rytier Rafael Podmanický prebudoval kostol na pevnosť a ten postupne spustol. Po opravách ho k cirkevným účelom vrátil v roku 1583 Mikuláš Dersffy, vtedajší majiteľ Žiliny. Napokon bol  roku 1586 zasvätený Najsvätejšej Trojici. Kostol striedavo patril katolíckej a evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V roku 1610 sa v kostole konala tzv. Žilinská synoda, na ktorej sa ustanovila prvá cirkevná organizácia evanjelickej cirkvi na území Slovenska.

Kostol bol výrazne poškodený dvomi veľkými požiarmi v rokoch 1678 a 1848. Opravený bol až v roku 1869. V roku 1886 mesto zachvátil opäť požiar, pri ktorom zhorela aj strecha kostola. Opravená bola v roku 1890. Posledná väčšia prestavba sa v minulosti uskutočnila v roku 1942. V súčasnosti prechádza Katedrálny chrám Žilinskej diecézy opäť významnou rekonštrukciou.

V rokoch 2000 a 2001 tu realizoval archeológ Považského múzea Jozef Moravčík archeologický výskum. Ten bol vyvolaný stavebnými prácami pri kladení novej dlažby v okolí kostola v roku 2000. Ako prospešné sa ukázalo overiť zmienku žilinského kaplána Štefana Pašku z roku 1890, z publikácie Žilinský farský kostol kedysi a dnes. V nej zakreslil pôdorys súčasného kostola a vyznačil v terajšom presbytériu priebeh polkruhovej apsidy patriacej staršiemu objektu.

Archeologický výskum Farského kostola napokon priniesol významné zistenia. Objavené boli staršie sakrálne objekty, ktoré časovo predchádzali terajšiu stavbu kostola. Pravouhlá svätyňa staršieho kostola bola najmenej dvakrát prestavovaná. Po narušení jej juhovýchodného nárožia ju v druhej stavebnej fáze rozšírili južným smerom asi o 80 – 90 cm. Vo vnútornom priestore bola objavená krypta, ktorú prekrýva základ terajšej svätyne. V jej klenbe boli zamurované časti oltárneho stola staršej stavby. V nároží veľkého piliera, ktorý spevňoval južný múr druhej stavby pravouhlej svätyne sa našiel veľký kamenný článok z portálu staršej stavby. Výzdobným motívom ho možno datovať do prvej tretiny 13. storočia. Po určitom čase sa stala pravouhlá svätyňa chórovým štvorcom. Vtedy na jej východnú stranu pristavili polkruhovú apsidu. Jej polomer je zhodný so šírkou pôvodnej pravouhlej svätyne. Na južnej strane spojenia obidvoch stavieb pristavali ďalší mohutný pilier. Jeho základová škára je položená o 120 cm hlbšie ako základ pravouhlej svätyne a polkruhovej apsidy. Je zrejmé, že pred vybudovaním terajšej polygonálnej svätyne farského kostola tu stáli najmenej dve staršie stavby.

Na severnom múre terajšej svätyne sa nachádzajú ľalie, symbol kráľov panovníckeho rodu Anjouovcov, ktorí vládli na uhorskom tróne v 14. storočí, preto je možné predpokladať, že terajšia stavba kostola pochádza najmenej z poslednej tretiny 14. storočia.

Veža farského kostola je svojou pozíciou posunutá voči pozdĺžnej osi kostola smerom na juh, ale nachádza sa presne v osi staršieho kostola s pravouhlou svätyňou a polkruhovou apsidou.

Je preto zrejmé, že farský kostol vznikol omnoho skôr ako sa prvýkrát spomína v písomných prameňoch. Okolo múrov kostola bolo preskúmaných 63 hrobov, ktoré boli súčasťou príkostolného cintorína.

V súčasnosti prebiehajú stavebné práce v exteriéri kostola opäť. Overiť nálezovú situáciu pri výkopových prácach je potrebné archeologickým dozorom a výskumom, ktorý v súčasnosti realizujeme. O nových objavoch a zisteniach vás budeme čoskoro informovať.

Andrea Slaná, Považské múzeum v Žiline

Na fotografiách:

Čipky v tvare lipového kvetu. 17. storočie. Výskum J. Moravčíka, foto Anna Kucharčíková, archív PMZA        

Bronzová retiazka. 17. storočie. Výskum J. Moravčíka, foto Anna Kucharčíková, archív PMZA  

Časť ruženca s agnuštekom. 17. storočie. Výskum J. Moravčíka, foto Anna Kucharčíková, archív PMZA  

Koráliky. 17. storočie. Výskum J. Moravčíka, foto Anna Kucharčíková, archív PMZA  

Fotografie z výskumnej dokumentácie J. Moravčíka, archív PMZA

Fotografie z výskumnej dokumentácie J. Moravčíka, archív PMZA

Práca v teréne pri súčasnom archeologickom výskume, foto Andrej Slaný

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Scroll to Top