Dlhodobé zmeny potravy sov

Ako zmena klímy ovplyvňovala potravu sov na našom území? Nielen na túto otázku odpovedal popredný osteológ európskeho formátu Ing. Ján Obuch, PhD.  na prednáške, ktorá sa konala 18. 2. v Budatínskom hrade. Organizovaná bola v rámci podujatí Múzeum pre vás a zároveň ako sprievodná aktivita k aktuálnej výstavy s názvom Stavovce severozápadného Slovenska.

Dopoludnia predstavil J. Obuch v skratke výsledky svojich celoživotných výskumov stredoškolským študentom. Popoludní o svojej práci rozprával verejnosti. Bývalý zoológ Považského múzea v Žiline, ktorý tu pôsobil takmer pred 40 rokmi, si zaspomínal aj na svoje začiatky. Dlhodobé zmeny potravy štyroch druhov sov: výra skalného, plamienky driemavej, sovy lesnej a u nás už vyhynutej belanej tundrovej skúma už naozaj dlhé obdobie. Jeho výskum vychádza z ohromnej vzorky desiatok tisíc kusov potravy z územia Slovenska a výsledky spadajú až do obdobia spred 30 000 rokov. Kosti zbieral v jaskyniach a skalných previsoch, kde boli hniezda alebo odpočinkové miesta. Sledoval zmeny fauny od tundrových a lesotundrových druhov, pričom viaceré z nich sú už pre nás exotické, napríklad lumíky a snehule, cez nástup typických lesných druhov až po druhy lúk a polí. Možné príčiny týchto zmien uvádza takto: „Z dlhodobého hľadiska to boli určite výrazné zmeny klímy, ktoré posúvali celé vegetačné obdobia. Najchladnejším bolo obdobie pred 27 000 až 24 000 rokmi, kedy ľadovec pokrýval celé Poľsko a Nemecko a na severe Slovenska žili druhy živočíchov, ktoré tu dnes nenájdeme. V období od 21 000 až po 18 000 sa klíma veľmi nemenila a na severe Slovenska sa vyskytovalo približne 25 druhov cicavcov a 45 druhov vtákov. Otepľovanie a ochladzovanie sa striedalo až do roku 10 000. Odvtedy sa už len otepľuje a ťažko predpokladať, čo nás čaká. Z krátkodobejšieho hľadiska majú na klímu určite vplyvy človeka, najmä zjavné vlny kolonizácie a s tým spojené odlesňovanie, keď sa v lesnej krajine začali objavovať lúčne, prípadne až stepné živočíchy. Podrobnejšie sú zmapované zmeny v poľnohospodárskom využívaní krajiny, od postupnej intenzifikácie obhospodarovania pôdy spojeným s ochudobňovaním druhovej bohatosti polí, až po vplyvy socialistického riadenia krajiny, ako odvodňovanie lúk, sceľovanie medzí a intenzívna živočíšna výroba.“ V potrave sov sa tieto zmeny prejavili napríklad takýmto spôsobom: „Keď bola malá ponuka cicavcov a vtákov, musel výr skalný loviť žaby. Naopak, dnes sú vysoko zastúpené napríklad ježe, ktoré sa často vyskytujú na lúkach a pasienkoch. Pri výskume kostí z hniezda plamienky driemavej v Kostole sv. Štefana Kráľa v Žiline som zase zistil, že v 15. až 16. storočí tvorili až 80 % jej potravy myšovité hlodavce a zvyšok hraboš lesný. V súčasnosti je to presne naopak. Podľa mňa to súvisí s dĺžkou a spôsobom žatvy na tomto území. Myši nemajú taký prístup k semenám ako v minulosti a keďže hraboše sa živia zeleným porastom, žatva ich neovplyvňuje,“ vysvetlil J. Obuch. Vedec ponúkal mnoho príkladov z praxe, ktoré boli doložené zaujímavými fotografiami. Po Slovensku prešiel aj na výskumy v iných častiach Európy a v Ázii. Obecenstvo doslovne hltalo všetky príbehy a výnimočné zážitky. Ľudí táto téma naozaj zaujala a v otázkach pokračovali aj po prednáške.  

Návštevníci sa z východného paláca hradu plynule presunuli na výstavu Stavovce severozápadného Slovenska, ktorou ich previedol muzeálny zoológ Ing. Ján Kicko, PhD. Predstavil cicavce a vtáky žijúce na našom území, priblížil jednotlivé živočíchy a nevynechal ani zaujímavosti. Keďže niektorí návštevníci boli z odbornej obce, diskusie na rôzne zoologické témy pokračovali až do večera.

Scroll to Top