Niežeby im k výžive nestačilo slnečné žiarenie, oxid uhličitý a voda. Stačí, prežijú. Prostredie, v ktorom rastú je však zvyčajne chudobné na živiny. Či ide o rašelinu, slatinu alebo vodu chudobnú na živiny. Mäsožravé rastliny sa naučili dokonale využívať dostupné zdroje. Potravný reťazec v tomto prípade zmenil smer. Aké emócie u nás preto vzbudzujú zelené predátory?
Ako mäsožravé rastliny označujeme skupinu so špeciálnou výživou, ktorá si dokáže získavať dusíkaté látky z ulovených tiel drobných živočíchov. Mäsožravosť sa u rastlín vyvinula v priebehu evolúcie u rôznych systematických jednotiek. Na Slovensku sa vyskytuje 9 druhov mäsožraviek. Patria medzi ne rosičky, tučnice a bublinatky.
Rosičky dokážu pomocou pomaly sa pohybujúcich tentakulí zalepením zachytiť a tráviť drobný hmyz. Tentakuly sú viacbunkové paličkovito zakončené brvy, ktoré vyzerajú akoby mali na konci kvapku rosy. Vyrastajú na lícnej strane listu. Ich žliazkaté hlavičky vylučujú sliz a tráviace enzýmy. Reakcia listu je vyvolaná dotykom koristi a uvoľňovaním určitých chemických látok. V priebehu niekoľkých hodín sa list začne ohýbať, obklopí živočícha a vytvorí tým obal, ktorý trávi korisť a súčasne bráni aj vykradnutiu pasce napríklad mravcami. Riadenie tohto pohybu sprostredkovávajú rastlinné hormóny. Rosička okrúhlolistá rastie na chudobných, kyslých a vlhkých rašelinných pôdach, často v porastoch rašelinníkov. Oproti jej rozšíreniu v minulosti, prežíva už len na zlomkoch z pôvodného množstva lokalít. Rosička anglická je ešte oveľa vzácnejším druhom, odlišuje sa dlhšími listami.
Bublinatky žijú vo vode a majú k získavaniu koristi vyvinuté špeciálne nasávacie pasce s tráviacimi žliazkami. Pasce vznikli premenou listov. Je v nich udržovaný podtlak, pri ich otvorení preto nasajú vodu aj s prípadnou korisťou. Otvorenie a zatvorenie viečka nastane pri podráždení citlivých bŕv a prebehne rýchlosťou 1,6 m za sekundu. Ide o bezkonkurenčne najrýchlejší pohyb zaznamenaný u rastlín. Metabolicky náročné odčerpávanie vody z mechúrikov prebieha nepretržite pomocou prečerpávacích žliazok a pasca sa otvára aj spontánne po dosiahnutí kritickej hladiny podtlaku po približne 8 hodinách. Pasce bublinatiek sú husto osídlené mikroorganizmami, podobne ako je to v črevách cicavcov. Baktérie dokážu uvoľniť živiny z organických látok, ktoré by boli inak pre bublinatky nedostupné. Podnájomníci v podobe baktérií, rias a prvokov zas využívajú k výžive výlučky metabolizmu týchto rastlín. Dokonalý príklad vzájomne prospešného spolunažívania. Bublinatky si svojich pomocníkov v mladých mechúrikoch aktívne pestujú. Vďaka tejto mikroflóre nalapanej samovoľným otváraním pascí, získavajú následne viac potrebných látok na svoj rast a vývin ako lovením. Bublinatky nemajú ani vyvinuté korene, majú len husto rozkonárenú stonku a voľne plávajú na hladine. Ide o jednoročné rastliny, ktoré prezimujú vo forme turiónu. Bublinatka menšia rastie v jazierkach a depresiách na rašeliniskách a slatinách. Pri vyschnutí priehlbiny môže prejsť aj na suchozemský spôsob života.
Tučnice sú príležitostne hmyzožravé rastliny. Listy im vyrastajú v prízemnej ružici, sú na okrajoch výrazne nadvihnuté. Rastú na nich silno lepivé stopkaté žliazky vylučujúce sliz a sediace žliazky produkujúce tráviace enzýmy. Drobný hmyz sa prilepí na sekrét a cez listy sa živiny z hmyzích natrávených tiel vstrebávajú. Nestrávené časti potom odfúkne vietor. Na Slovensku rastie tučnica alpínska a tučnica obyčajná. Podobajú sa, okrem stanovíšť výskytu sa dajú rozlíšiť farbou kvetu, prvá z nich má korunu modrofialovú, ďalšia slonovinovobielu až bledožltú.
Květa Kicková, Považské múzeum v Žiline
Foto: Květa Kicková, Anna Kucharčíková
