Imelo a imelovec
Dve vzhľadom podobné rastliny spája zaujímavá životná stratégia využívať koruny stromov k dobrému prístupu k slnečnému svitu a zároveň zjednodušiť si prísun živín čiastočnou parazitáciou na svojom stromovom hostiteľovi. Imelo biele a imelovec európsky možno dobre rozlíšiť najmä v zime, pretože imelo má listy trváce a imelovec je opadavý. Obidva druhy sa prichytávajú na konároch stromov kotvovitým koreňom a pomocnými podkôrovými koreňmi. Do dreva prenikajú špeciálne adaptované korene (haustória), ktoré sú schopné napojiť sa na vodivé pletivá hostiteľa.
Imelo biele (Viscum album)
Imelo biele je poloparazitický ker, ktorý dosahuje veľkosť do jedného metra. Listy má sediace, kožovité, žltozelenej farby. Kvitne vo februári až apríli, kvietky má drobné, samčie intenzívne voňajú, samičie sú bez nektáru, opeľujú ich najmä muchy. Bobule majú bielu alebo žltkastú farbu. Obsahujú lepkavé semená a slúžia ako potrava najmä drozdovitých vtákov. Ich lepkavý trus sa následne spolu so semenami dostáva na konáre stromov, kde má klíčiaca rastlinka ideálne podmienky pre svoj rast. Rozlišujeme tri poddruhy, ktoré sa líšia druhmi hostiteľských stromov. Jeden rastie na listnatých drevinách, druhý na jedli, tretí nájdeme len na borovici alebo smreku. Zriedkavo dokáže parazitovať aj na imelovci. Imelo obsahuje viacero liečivých látok, ktoré sa využívajú aj v súčasnej medicíne. V ľudovej tradícii je považované za magickú rastlinu, dotknúť sa imela predstavovalo privodiť si šťastie.
Imelovec európsky (Loranthus europaeus)
Krehký krík guľovitého tvaru, veľký maximálne 80 cm. Listy sú krátko stopkaté, tuhé, tmavozelené. Kvitnutie prebieha od mája do júna a kvety sú usporiadané v strapcoch alebo klasoch. Bobule majú žlté sfarbenie, sú až 1 cm veľké a majú lepkavé oplodie. Z bobúľ imelovca sa pripravovalo lepidlo, ktoré sa používalo na chytanie vtákov. Obsahujú totiž aj kaučuk a preto lepidlo zostávalo funkčné aj po zaschnutí. Imelovec rastie najmä v južnej polovici Slovenska. Hostiteľskými stromami sú najmä duby, kde má ideálne podmienky na tenkých konárikoch. Pri premnožení môže spôsobovať uschnutie hostiteľa.
Vystavená herbárová položka imelovca predstavuje zber z roku 1995 z Bielych Karpát a zberateľkou je Viktória Urbanová.
Botanický zbierkový fond Považského múzea tvoria herbárové položky rastlín. Aktuálne ich herbár obsahuje 17 280. Najstaršie zbery sú od Ladislava Dýlika zo šesťdesiatych rokov, od roku 1969 vytvárala herbár botanička Považského múzea RNDr. Viktória Urbanová, CSc. Väčšina rastlín herbáru je zo severozápadného Slovenska. Botanický fond dokladuje výskyt konkrétnych rastlinných taxónov na daných lokalitách v určitom čase. Dokladujú sa v ňom druhy s rôznou výpovednou hodnotou: zriedkavé i chránené, s jedinou alebo s málo lokalitami výskytu, ale aj bežné, hojne rozšírené pôvodné druhy či invázne nepôvodné druhy. Zastúpené sú i druhy z lokalít, ktoré dnes už neexistujú a sú tak jediným dokladom o ich výskyte na danej lokalite v našom regióne.
Ing. Květa Kicková
kurátorka herbára Považského múzea v Žiline