K rašeline sa viaže niekoľko fenoménov. Je to nielen špecifická a v súčasnosti ohrozená vegetácia, ktorá sa prispôsobila podmienkam kyslého prostredia a nedostatku živín. Vo svojich vrstvách zachytáva pútavý príbeh vývoja prírody. Aby pribudol 1 mm rašeliny, trvá to jeden rok. Tvorí ako keby čierne skrinky, v ktorých máme prostredníctvom peľových zrniek archivovaný záznam o rastlinstve a tým aj podnebí a vzhľade krajiny dávnych čias. Rašelina nevzniká len z machov rašelinníkov. Bez prístupu vzduchu a v nadbytku vody sa postupne hromadí z čiastočne rozložených tiel machov a vyšších rastlín. Na Slovensku sa rašeliniská sústreďujú najmä v okolí Tatier, na Orave, Liptove, Spiši, Záhorí, Horehroní a v Turci. Začali vznikať koncom poslednej doby ľadovej približne 12 000 až 8 300 rokov pred Kristom. Najstaršie rašelinisko na našom území je Rojkovské, s vekom 17 000 rokov. V Žilinskej kotline patrí medzi najvýznamnejšie Šujské rašelinisko a Hýrovská slatina, na Orave sa zas vyskytuje veľké množstvo vrchovísk. Aký je v spomenutých názvoch rozdiel? Vrchoviská patria medzi najextrémnejšie biotopy, majú veľmi málo živín, sú zásobované len zrážkovou vodou a ich charakter udávajú rašelinníky. Slatiny predstavujú druhý typ rašeliniska, rastú v nich ostrice a viaceré druhy rastlín dobre znášajúce trvalé zamokrenie substrátu. Sú charakteristické vysokou a pomerne stálou hladinou podzemnej alebo povrchovej vody a kyslou až zásaditou reakciou pH. Pritom tie zásaditejšie a s vyššou koncentráciou vápnika a ďalších minerálov sú druhovo bohatšie, predstavujú naozajstné pokladnice našej prírody. V krajine majú rašeliniská viacero nenahraditeľných funkcií, sú miestami bohatými na rozmanité formy života, zásobárňami vody v suchých obdobiach a pôsobia ako tlmiče prívalových zrážok. Hlavným faktorom degradácie a zániku rašelinísk v minulosti bola negatívna činnosť človeka, ktorú predstavovala ťažba rašeliny, odvodňovanie, eutrofizácia a následné zarastanie drevinami alebo inváznymi trávami.
V súčasnosti je väčšina našich najvýznamnejších rašelinísk územne chránená, aj keď je často ohrozovaná narušením vodného režimu ľudskými aktivitami. Exploatácia rašeliny ako neobnoviteľného zdroja sa však v rámci globálneho trhu presunula do pobaltských krajín, Ukrajiny a Ruska. Ťažba tejto suroviny sa začala intenzívnejšie rozvíjať v 18. storočí, ale bola lokálna a maloplošná. Využívala sa často ako palivo. Problémom sa stáva veľkoplošná priemyselná ťažba. Vzrastajúci dopyt po rašeline je najmä v poľnohospodárstve a záhradníctve, používa sa tiež v stavebníctve, chemickom priemysle a na balneoterapeutické účely. Uplatnenie nachádza aj pri výrobe whisky, ktorej dodáva špecifickú dymovú arómu. Rašelina má všeobecne viacero užitočných vlastností, ktoré sa využívajú pri pestovaní rastlín. Výborne prevzdušňuje substrát, dlho udržuje vlhkosť pôdy, má nižšie pH, ktoré vyžadujú napr. azalky, brusnice a čučoriedky, rododendróny, vresy a vresovce. Kyslý substrát bráni rastu nežiaducich baktérií a fytopatogénov. Jej súčasné nadmerné používanie v záhradníckej praxi je však dlhodobo neudržateľné, ročne sa vyťažia vo svete milióny ton, neporovnateľne viac, ako dokáže pribudnúť. Pritom sa dá jednoducho nahradiť, napríklad jemným kompostom obohateným drvenou drevnou štiepkou. Ak máte vlastný kompost, dokážete si sami namiešať vlastný záhradnícky substrát s použitím rôznych organických obnoviteľných zdrojov (drevné vlákna, kompostovaná kôra a podobne), prípadne perlitu, ktorý výrazne zlepšuje zakoreňovanie rastliniek po výseve. Ekologicky zmýšľajúci záhradníci nakupovanie drahých substrátov s rašelinou obmedzujú na minimum.
Kveta Kicková, Považské múzeum v Žiline