Stolné alebo doskové hry sú staršie ako najstaršie písané správy v dejinách ľudstva. Neboli len prostriedkom na oddych a relax, ale svojou schopnosťou upevňovať prípadne budovať nové medziľudské vzťahy a mali tiež významný sociálny rozmer.
Pôvod najstarších spoločenských stolných hier treba hľadať v niekdajšej Mezopotámii, Egypte, Číne, Japonsku či Indii. Veľkej obľube sa tešili v období antiky v starovekom Grécku a Ríme. S nadšením sa rôzne spoločenské hry hrávali tiež Germáni sídliaci vo včasnej dobe dejinnej aj na Slovensku. Dokladom hrania hier v germánskej spoločnosti je okrem významného nálezu dreveného hracieho plánu v hrobke veľmoža v Poprade-Matejovciach aj zbierkový predmet vo fonde archeológie Považského múzea v Žiline, ktorý tvorí súbor 86 kusov hracích kameňov vyrobených z vápenca. Hracie kamene pochádzajú z jaskyne pod Mníchom v Liskovej pri Ružomberku. Ide o jeden z najväčších, ak nie rovno o najpočetnejší nález hracích kameňov minimálne v strednej Európe. Akej hry boli tieto kamene súčasťou dnes už ťažko s určitosťou povedať. Jednou z obľúbených hier strategického charakteru, ktorej súčasťou by tieto kamene mohli byť je Ludus Latrunculorum, známa tiež ako „hra vojakov“. Hralo sa na pláne so štvorcovými poliami rozmiestnenými napríklad 8 x 8, 9 x 10 alebo aj 8 x 12. Na svete dosiaľ najväčší známy hrací plán tejto hry pochádza z hrobky z Popradu-Matejoviec a má až 17 x 18 polí. Na hru sa používalo dovedna 30 až 60 kusov kameňov a úlohou hráčov bolo striedavým posúvaním kameňov z východzej pozície znemožniť súperovi ťah.
Hracie kamene z vápenca, 86 kusov
Hrací plán hry Ludus Latrunculorum
s kameňmi rozmiestnenými vo východzej pozícii
Tento mimoriadny zbierkový predmet z fondu archeológie si môžu návštevníci pozrieť v priestoroch Považského múzea v Žiline počas celého marca.
Zuzana Staneková