Aj v týchto chladných jesenných dňoch si radi pochutnáme na šálke teplého čaju, do ktorého primiešame často cukor alebo med. Tak všedný, ba až nezaujímavý predmet ako je lyžička, má v skutočnosti za sebou dlhú históriu, preto sme ako zbierkový predmet mesiaca október vybrali práve čajové lyžičky.
Charakter pripravovanej potravy nútil človeka používať okrem zubov a prstov aj iné pomôcky. Ulita slimáka, mušle, rozbité plody s hrubšou škrupinou či lebky menších zvierat sa používali na naberanie tekutej a kašovitej potravy. Neskôr sa objavujú primitívne lyžice, ktoré boli vydlabané z kusu dreva. Drevená lyžica bola praktickejšia, lebo sa dala nahradiť lacnou novou. Kov však častokrát pri styku s jedlom oxidoval a chuťovo znehodnocoval potravu, preto trvalo niekoľko storočí, kým sa začali vyrábať a aj používať kovové lyžice. Tvar a výzdoba lyžice sa v priebehu rokov menili a adaptovali. Stredoveký človek spočiatku držal lyžicu hrsťou, nie prstami, a tomu bola prispôsobená aj jej rukoväť.
V 17. storočí začal prenikať z Indie do Európy čaj, ktorý si veľmi rýchlo získal obľubu medzi širokými vrstvami. Nová móda pitia čaju podnietila vznik nielen nových druhov nádob (šálky, čajníky), ale aj nového druhu príboru – čajové lyžičky. Tie sa začali používať na rozmiešanie sladidla v novom nápoji. Až neskôr slúžili aj na jedenie, napríklad zaváraného ovocia, zmrzliny či pudingu.
Našim zbierkovým predmetom mesiaca je sada čajových lyžičiek. Výnimočné sú tým, že ich naberacia časť je vyhotovená z pamätnej mince – uhorského dukátu z roku 1848. Na averze mince je zobrazená Madona s dieťaťom, na reverze na nachádza profilový portrét vtedajšieho panovníka Ferdinanda V. Rúčka lyžičky je postriebrená a zdobená plastickým rastlinným ornamentálnym dekórom, ukončená rokajom a palmetou. Takéto ozdobené lyžičky modelované z mincí alebo z medaily slúžili ako dar ku krstu alebo k iným slávnostným príležitostiam. Vyjadrovali želanie, aby obdarúvaný nikdy netrpel hladom a aby lyžica bola vždy plná.
Dominika Hlobíková
