Fašiangová obchôdzka s „turoňom“

Fašiangy sú časom zábavy, radosti a veselosti. Ich vyvrcholením boli v minulosti posledné tri dni pred pôstom nazývané  „bláznivé alebo šalone dni, ostatky či mjesopust.“  V mestách mali špeciálnu podobu zábavy, sprievodu a obchôdzky s maskami remeselníckych cechov a študentov. V okolí Žiliny bývali ústrednými postavami fašiangových obchôdzok masky zvierat. V Terchovej, ale aj na Kysuciach, Zamagurí či Poľsku  to bývala často maska medveďa, koňa, barana či kozla.

V Čičmanoch bola na čele sprievodu maska zvaná „turoň“. „Tvorila ho hlava vola s rohami a veľkým jazykom. Na bokoch mal uviazané zvonce. Tými dával najavo svoj príchod do domu. Zvyšok jeho tela tvorilo vrece, do ktorého sa natiahol niektorý z chlapov. V obciach terchovskej doliny (Krasňany, Stráža, Dolná Tižina, Lysica, Belá, Horná Tižina a Terchová) „turvoňa“ sprevádzali masky strelca, „škopiaka“ (mäsiara), baby s deckom a nosiči darov. Odev sprievodcov predstavovali kožuchy obrátené naruby, okolo pása mali povrieslo a na nohách staré súkenné nohavice. K nutným doplnkom patrili palice, ražne, koše, vrecia, puška, nôž. Inde to boli šabľa, či klát. Ražeň tvoril dôležitú rekvizitu fašiangových sprievodov. Domáci naň napichovali slaninu a mäso. Používal sa často ako pomôcka pri obradnom tanci fašiangovníkov. Zvukovú kulisu tvorili zvonce, ozembuchy, z hudobných nástrojov basa, husle, novšie harmonika. Keď turoň vošiel do gazdovstva, robil hluk, behal za ženami a tancoval s nimi. Nakoniec sa pováľal po hnojisku, kde ho symbolicky zabil strelec – poľovník. Toto zastrelenie malo žartovný charakter. Fašiangovníci pritom tancovali a ženy dovysoka dvíhali nohy, aby mali veľké konope. Celé divadlo bolo magickým aktom obetovania zvieraťa vegetačným silám a malo priniesť bohatú úrodu.“ priblížila etnologička Považského múzea v Žiline Mgr. Adriana Bárdyová.  

Podľa povesti „turoň“ zachránil dedinu pred Turkami a dodnes je súčasťou fašiangového sprievodu, ktorý sa bude tento rok v Čičmanoch konať 22. 2. 2020.  Maska turoňa sa nachádza aj v zbierkovom fonde etnológie v Považskom múzeu v Žiline a  návštevníci ju môžu vidieť v Radenovom dome.

 

Scroll to Top