Ranné náčuvy jastraba veľkého

Minule sme písali o akustickom mapovaní výra skalného, ktorý hniezdi predovšetkým na skalách a v kameňolomoch, má veľmi silný a nezameniteľný hlas. Dnes si uvedieme niektoré detaily z akustického mapovania jastraba veľkého.

Na Slovensku sa, podľa nám dostupných informácií, nikto akustickému mapovaniu jastraba veľkého nevenoval. Zo zahraničnej literatúry (Kimmel & Yahner 1990, Penteriani 1999, Dewey, Kennedy & Stephens 2003, Rutz 2005) je však známe, že aj jastrab patrí medzi druhy, ktoré si pred zahniezdením hlasovo veľmi intenzívne obhajujú teritóriá. Jastrab sa podľa tejto literatúry ozýva („gigitanie“) predovšetkým ráno, pred a na svitaní, menej aj celé dopoludnie. Počuť ho v blízkosti hniezda a hlas má určite trochu slabší ako výr. Jeho hlasová aktivita prebieha v ročnom období a dennom čase, keď už spievajú aj prvé spevavce, a preto je spracovanie záznamov podstatne zložitejšie než u výra.  Je potrebné väčšiu časť nahrávky vypočuť a len menšia časť sa dá prezrieť (viď II. diel našej série), spracovanie je tak zdĺhavejšie. Podstatným metodickým úskalím však je, že jastrab môže hniezdiť takmer v akomkoľvek staršom lese a zvukové nahrávače je potrebné rozmiestňovať plošne a pomerne nahusto.

Akustické mapovanie jastraba veľkého uskutočnil zoológ múzea v roku 2016 v južnej časti Krivánskej Malej Fatry, od Kľačianskej, cez Sučiansku, po Hrabinskú dolinu (Kicko 2016). Územie malo rozlohu 21,35 km2. Nahrávače boli inštalované v teréne od 26. 2. do 7. 4., postupne na 54 bodoch. Diktafón zaznamenával na každom bode 2 – 4 rána, spracované bolo 1 až 2 rána. Body boli rozmiestnené rovnomerne, priemerná vzdialenosť k najbližšiemu susednému bodu bola 414 m. Celkovo bolo zaznamenaných 74 hlasových prejavov na 12 bodoch, pričom na troch bodoch bolo viac ako 10 vokalizačných prejavov. Počet obsadených teritórií bol 3 alebo 4. Každé teritórium bolo zachytené aspoň dvomi susednými bodmi. Výsledná hustota je 14  –19 obsadených teritórií na 100 km2. Jastraby sa začínali ozývať už hodinu pred astronomickým východom slnka, na samom začiatku brieždenia, najväčšia aktivita bola práve okolo východu slnka, ďalší výraznejší vrchol vokalizačnej aktivity bol o 4 hodiny. V porovnaní s inými prácami sú zistené hodnoty denzity veľmi vysoké. Čím to môže byť spôsobené? Predovšetkým je spracované územie veľmi malé a preto nereprezentatívne. Zachytáva najmä hniezdiská teda les a nezachytáva loviská ako lúky, pasienky, mestá a dediny. Malé územie môže zachytiť lokálnu koncentráciu populácie. Po druhé, zdá sa, že metóda akustického mapovania je u jastraba veľmi účinná, zachytí výrazne vyšší podiel teritórií než metódy založené na vizuálnom pozorovaní jastrabov alebo na dohľadávaní hniezd v mimovegetačnom období. Metóda je teda u tohto druhu účinná, ale naplno sa ukázali všetky úskalia a nevýhody plošného akustického monitoringu, predovšetkým veľmi problematické lokalizovanie zdroja zvuku, teda polohy ozývajúceho sa vtáka, ďalej potreba veľkej hustoty siete bodov s inštalovanými nahrávačmi a z toho všetkého vyplývajúca veľká časová náročnosť spracovania záznamov a mapovania. Napriek úsiliu sa nepodarilo spresniť, či sa jednalo o 3 alebo 4 teritóriá a hniezda sa podarilo dohľadať len na dvoch lokalitách. To všetko poukazuje na obmedzené možnosti lokalizovania polohy ozývajúceho sa vtáka. Zistili sme, že metódy plošného akustického mapovania vtákov pri veľkoplošných mapovaniach sú prácne, málo presné a každé poľavenie v metódach, ktoré by mapovanie zjednodušilo, napr. zvýšenie vzdialeností medzi nahrávačmi, alebo zníženie počtu odpozorovaných rán, ďalej výrazne znižuje presnosť.

Text a foto: Ing. Ján Kicko, PhD. – zoológ Považského múzea v Žiline

Scroll to Top