November je obdobie, v ktorom spomíname na svojich zosnulých blízkych. Preto sa predmetom tohto mesiaca stali pohrebné symboly z drotárskeho fondu Považského múzea. Drôtené kostry na vence a kvetinové dekorácie boli typickým výrobkom dielní slovenských drotárov v USA. Uplatnenie nachádzali pri rôznych slávnostných či pietnych príležitostiach, najčastejšie však pri pohrebných obradoch. Zdvojená konštrukcia, vystužená priečnymi rebrami, zvyčajne chránená náterom olejovej farby pred koróziou, bývala vyplnená machom, do ktorého sa zapichovali živé kvety, predstavujúce život a vzkriesenie. Popri klasickom kruhovom alebo oválnom tvare vyjadrujúcom večnosť a cyklickosť života, bývali modelované aj do iných foriem symbolizujúcich smútok nad stratou blízkeho človeka, vzťah k zosnulému či jeho charakteristickú osobnostnú črtu. Najčastejšie išlo o početné tvarové variácie na motívy srdca, kotvy, kríža spodobujúce lásku, vieru a nádej. Najmä kríže, znak spásy, bývali zobrazované v najrôznejších obmenách – ako jednoramenné, dvojramenné, maltézske, stojace samostatne, alebo zakomponované do štítov či kráľovských korún. Kresťanskú symboliku reprezentovali aj štylizácie vo forme otvorenej knihy – biblie. Samotnú smrť predstavovali harfy a lýry, zlomené stĺpy či prasknuté kolesá. Prázdne vázy a amfory odkazovali na dušu, ktorá opustila telo, večnosť sprítomňovali nebeské telesá ako mesiac a hviezdy i vzájomne spojené elipsy (ohnivká reťaze) – znak priateľstva prežívajúceho smrť. Iné, v metaforickom vyjadrení konca naznačovali komunikáciu medzi nebom i konečnú bilanciu pozemských činov (rebríky, nebeské brány, hodiny osudu, pergamenové zvitky, váhy života). Bežné bývali dekorácie všeobecného významu, napríklad písmená (často iniciály mien) a štíty, na ktorých sa vytvárali vzory využitím rôznych druhov rastlín, ich veľkosti, štruktúry a farebnosti.
K najzaujímavejším drôteným artefaktom z tejto kategórie však patrili symboly pripomínajúce osobnosť, záľuby a povolanie zomrelého (hasičská helma, drevorubačské sekery, maliarska paleta), alebo jeho príslušnosť k rôznym organizáciám a spolkom, napríklad železničiarske či slobodomurárske emblémy. Väčšina kostier bola tvarovaná v plošnej kompozícii. Výnimku tvorili trojrozmerné modely dopraných prostriedkov (plachetnice, vlak), patriace do kategórie atribútov zobrazujúcich povolanie alebo záľuby zomrelého, zvony, prípadne hlava jeleňa vyjadrujúca zbožnosť a dušu túžiacu po Bohu. Naznačené v štylizovaných základných obrysoch svojim výtvarným riešením predstavovali prvé plastiky, ktoré priamo ovplyvnili rozšírenie využitia drôtu v umeleckej tvorbe a vznik neskorších unikátnych drôtených sôch.
Drôtené pohrebné symboly prežívali v USA najväčšiu popularitu koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia. Vyrábali ich mnohé drotárske dielne popri inom tovare, ale aj ako svoj hlavný produkt. Známe sú napríklad podniky Jozefa Kujaníka v New Yorku či Imricha Bieščára v Los Angeles. V Považskom múzeu sa zachovali aj produktové katalógy firmy Norhern States Wire & Products Co. zo Saint Paul z Minnesoty a podniku S. Nosacka & son z New Orleans, v ktorej kostry na kvetinové dekorácie predstavovali doplnkový sortiment popri produkcii ozdobných plotov, výťahových klietok, bezpečnostných mreží pre pošty a banky, záhradných altánkov a kovového nábytku. Považské múzeum ich vo svojom zbierkovom fonde uchováva takmer 40 kusov a všetky pochádzajú z 30. a 40. rokov 20. storočia.
Drôtené pohrebné symboly môžu návštevníci vidieť v infopulte Budatínskeho hradu počas celého novembra do utorka do nedele od 9.00 do 16.00.
Text: Katarína Hallonová, oddelenie drotárstva
