V dňoch 17. a 18. júna sa v priestoroch Mestského úradu v Žiline konala odborná konferencia Žilina 1321 – 2021, ktorú zorganizovalo Považské múzeum, Mesto Žilina a Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Konferencia pri príležitosti 700. výročia od udelenia výsad mestu Žilina kráľom Karolom I. Róbertom z Anjou predstavila zaujímavé skutočnosti a osobnosti spojené s históriou mesta. „Od tohto momentu prežilo naše mesto dobré, ale aj ťažké časy, ktoré v ňom zanechali nezmazateľnú stopu. Za jeho dnešnou podobou stojí množstvo významných ľudí, ktorí Žilinu menili, budovali a pretvárali. Dnes ju môžeme právom nazvať metropolou severného Slovenska a významným dopravným uzlom. Verím, že naše mesto čaká aj naďalej pekná a úspešná budúcnosť. Som rád, že aj v tejto dobe sú ľudia, ktorí sa zaujímajú o históriu nášho mesta, pretože bez minulosti vieme ťažko pomenovať prítomnosť a odhadnúť, kam kráčame v budúcnosti. Zároveň o dejiny musíme vzbudiť záujem u mladej generácie, pretože oni raz budú v tejto krajine žiť a tvoriť,“ uviedol v úvodnom príhovore primátor mesta Žilina Ing. Peter Fiabáne.
Počas konferencie bolo postupne predstavených 16 príspevkov od viac ako 20 autorov. „Teším sa, že v programe je nadchádzajúca generácia historikov prepojená s tou generáciou, ktorá má za sebou obrovskú výskumnú skúsenosť. Je to skvelá príležitosť na odovzdanie poznatkov a zároveň na využitie potenciálu pre vybudovanie nového zázemia pre historický výskum v Žiline, ktorá si naozaj zaslúži, aby jej dejiny boli veľmi dôsledne spracované a vyústili do monografie mesta,“ povedal prorektor Trnavskej univerzity v Trnave prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD. „Prvým krokom je práve táto konferencia, ktorá nám ukáže, kto sa akým témam venuje. Z prítomných historikov sa časom môže vyvinúť autorský tím pre monografiu. Ja verím, že sa nám to podarí a o pár rokov budeme môcť na pôde mesta Žilina privítať do života knihu, ktorá bude venovaná práve jej dejinám,“ doplnil riaditeľ Považského múzea Mgr. Michal Jurecký. Mnohé príspevky priniesli nové a neočakávané informácie. Najväčším prekvapením bolo určite zistenie, že kráľ Karol Róbert Žilinu nenavštívil. Vo svojom príspevku pod názvom Okolnosti vydania privilégia kráľa Karola Róberta pre Žilinu v roku 1321 to potvrdil Vladimír Rábik: „Ak sa podrobne pozrieme na kráľov itinerár, zistíme, že 12. júla sa nachádzal v poľnom tábore pod Trenčianskym hradom a tam vybavoval všetky záležitosti súvisiace s prechodom jednotlivých území pod kráľovu zvrchovanosť po smrti jeho úhlavného nepriateľa Matúša Čáka Trenčianskeho. Z toho vyplýva, že kráľ Karol Róbert vydal žilinské privilégium v tomto tábore, teda nebol prítomný v Žiline.“
Prvý deň konferencie bol skutočne pestrý. Diváci sa dozvedeli nové skutočnosti o prvom žilinskom richtárovi Pezoldovi, o vzťahu Žiliny a Kysúc do konca 17. storočia či daňových súpisoch obyvateľstva z rokov 1715 a 1720. Spoznali mestské opevnenie Žiliny z pohľadu najnovších archeologických výskumov, architektonicko-historický vývoj žilinskej katedrály s dôrazom na najnovšie nálezy z rokov 2020 – 2021, prvú etapu výskumu pri objave krypty v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline alebo poznatky z výskumu Kaplnky Panny Márie Loretánskej na Starom cintoríne v Žiline. Veľký ohlas v publiku vzbudil príspevok Žilinská stará fara a okolnosti jej zániku od riaditeľa Krajského pamiatkového úradu doc. Ing. Miloša Dudáša, CSc. Zaujímavé informácie priniesla aj prednáška o majiteľoch domov na Rínku v 17. storočí či Jezuitské školské hry v Žiline v 18. storočí. Piatkové príspevky sa vo veľkej miere dotýkali dôležitých osobností spojených s mestom Žilina. Archeológ Mgr. Jozef Moravčík vo svojej prednáške pripomenul význam prof. Richarda Marsinu DrSc. pre históriu Žiliny. Predstavené boli aj rodiny Geromettovcov, Krupovcov, židovských architektov v Žiline a postoj Vojtecha Tvrdého k židovskému obyvateľstvu.
Zo zamestnancov Považského múzea s príspevkom Majitelia domov na Rínku v 17. storočí vystúpila historička Mgr. Martina Bernátová a spoluautorkou príspevku Objav krypty v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline (prvá etapa výskumu) bola archeologička Mgr. Andrea Slaná, PhD.
Záznamy z konferencie je možné nájsť na:
