Mágia v rôznych podobách sprevádza človeka od praveku až po súčasnosť a od nepamäti púta jeho pozornosť. Tento nesmierne zložitý a zároveň fascinujúci súbor rozmanitých úkonov a predstáv po celé stáročia uplatňoval náš ľud najmä vo zvykosloví. Pomocou čarovania si chcel privodiť prosperitu, krásu, zdravie, lásku či úspech, a preto sa obracal k mágii ľúbostnej, agrárnej, ochrannej, prosperitnej či očistnej. Výnimočné miesto si v tradičnej kultúre až po dnešok udržala aj tzv. mágia počiatku, nazývaná tiež mágiou prvého dňa. Mnohí z nás ju i dnes vedome či podvedome uplatňujeme v početných, pre nás dôležitých životných situáciách, s ktorými sa stretávame prvýkrát. Dodnes matky odkladajú prvý vypadnutý zúbok dieťaťa, či odstrihnuté vlasy pre šťastie. Mimoriadnou udalosťou je pre nás aj prvý vstup do školy, či na pracovisko a robíme všetko preto, aby boli úspešné.
Mágia počiatku našla v minulosti oveľa širšie uplatnenie. Prikladala dôležitosť začiatku určitej činnosti v pomyselnej viere, že môže vplývať nielen na jej priebeh, ale najmä výsledok v duchu princípu „aký začiatok, taký koniec.“ Človek sa preto snažil množstvom poverových úkonov dopredu ovplyvniť udalosti s veľkým významom, s ktorými sa stretol v určitom období prvýkrát. Mágia počiatku a obavy z prvotnosti usmerňovali život vidieckeho obyvateľstva v situáciách bežných, sviatočných i slávnostných. Zaujímavým spôsobom sa odrazili aj v konaní svojráznych skupín dedinského spoločenstva z chudobných podhorských osád severozápadného Slovenska. Hovoríme o drotároch, ktorých život za hranicami vlasti poznačila neistota a obavy o vlastnú budúcnosť i budúcnosť ich rodín. Strach z nepoznaného a šťastie v cudzom svete im mali pomôcť prekonať obrady a zvyky prameniace v mágii. Rozšírené boli predovšetkým v najstaršom, vandrovnom období remesla. Ich veľká časť sa viazala najmä k odchodu drotárov do sveta, k prvému dňu na drotárke či k začiatku práce. Ak bol úspešný začiatok drotárky, mal byť vydarený aj nasledujúci pracovný rok.
Drotári si preto dobre zvážili, v ktorý deň sa po prvýkrát vyberú z domu na cesty, aby ich nepostretlo nešťastie. Odchádzali iba v tzv. ščasľive dni, za ktoré všeobecne považovali prvé dni týždňa, predovšetkým utorok. Drotárovi sa nepatrilo odísť ani vo sviatok či v nedeľu, ktoré mal podľa cirkevných prikázaní svätiť, aby ho Boh domnelo nepotrestal. Piatok bol pokladaný za najnešťastnejší deň celého týždňa. Pod vplyvom remeselníckych zvyklostí, ktoré veľký význam dávali tzv. modrému pondelku a remeselníci nezačínali s vážnou pracovnou činnosťou či cestou, sa mnohí drotári obávali opustiť domov aj v tento deň. Verili, že by ich sprevádzalo iba nešťastie a nič by nezarobili. Za žiadnych okolností nemali odchádzať v deň, na ktorý pripadalo meno Mateja (24. február).
Keď nadišiel čas drotárovho odchodu do sveta, ženy vykonali množstvo poverových úkonov, aby mu zabezpečili šťastie na ceste i počas práce a chránili ho pred všetkým zlom, ktoré by ho mohlo stretnúť. Po ich dôslednom odbavení drotár opäť uplatňujúci mágiu počiatku musel vyjsť z domu ako prvý a prah dverí prekročiť pravou nohou. Keby ho niekto predišiel, zobral by mu šťastie. Na začiatku každej práce sa prežehnal, aby sa mu darilo. Keď zobral do rúk prvú nádobu na opletanie, trikrát po nej prešiel rukávom v predstave, ž mu robota pôjde od ruky. Pri prvej práci, ktorú na začiatku dňa dostal sa nejednal a prijal toľko peňazí, koľko mu dali, aby si šťastie neodohnal. Aby ho úspech neopustil, odkladal si aj prvý zarobený peniaz na drotárke, ktorý nikdy nevyberal z kapsy a starostlivo ho opatroval až do opätovného návratu domov.
text: Katarína Kendrová, PMZA
foto: Reprodukcia z knihy Na krásnem Slovensku, 1903