Kaštieľ v Bytči bol vybudovaný Františkom Turzom v rokoch 1571–1574 na mieste staršieho mestského hradu. Hoci Bytču vlastnil už Matúš Čák Trenčiansky, reálne prvá zmienka o Bytči ako hrade alebo pevnosti (fortalicium) pochádza až z roku 1418. Hrad vlastnili striedavo mnohé významné rody, či jednotlivci, spomenúť treba najmä Pongrácovcov, Viliama Tetauera, Podmanických, Petra Kostku, Gašpara Dominitha, Imrefyovcov či Annu Likarku. V roku 1571 značne poničený hrad získali Turzovci, ktorí na jeho mieste vybudovali v súčasnosti známy opevnený kaštieľ. Od roku 1627 kaštieľ vlastnili Esterházyovci a od roku 1868 ho obývali Popperovci. Podoba staršieho stredovekého hradu ako aj jeho rozsah sú neznáme.
Dňa 29. októbra 2021 bol ukončený historicky prvý archeologický výskum tejto pamiatky.
Trval tri mesiace a realizovalo ho Považské múzeum v spolupráci s Kysuckým múzeom a Slovenským národným múzeom v Martine. Realizoval sa v súlade s rozhodnutím vydaným Krajským pamiatkovým úradom v Žiline. Archeologický výskum spoločne s ďalšími pamiatkovými výskumami má predchádzať generálnej rekonštrukcii kaštieľa, ktorá by sa mala uskutočniť v nasledujúcich rokoch.
Výsledky archeologického výskumu priniesli mnohé zásadné zistenia. V archeologických sondách na nádvorí kaštieľa boli objavené viaceré murivá pochádzajúce zo staršieho, stredovekého objektu zaniknutého pred výstavbou kaštieľa. Odkrytá bola mohutná obvodová stena a časť interiéru rozľahlej pivnice. Na nádvorí sa teda reálne potvrdila dovtedajšia domnienka, že kaštieľ stojí na mieste stredovekého hradu. Rozsah výskumu však nedokázal spoľahlivo určiť rozlohu staršieho objektu ani obdobie výstavby odkrytých murív. Z čias, keď kaštieľ vlastnili Esterházyovci sa pri západnej obvodovej stene kaštieľa v parkanovom priestore podarilo preskúmať prevetovú (toaletnú) šachtu vybudovanú na mieste zaniknutého staršieho vstupného schodiskového rizalitu (prístavby) vedúceho do prízemia západného krídla kaštieľa.
Nálezy z archeologického výskumu sú mimoriadne bohaté. Okrem množstva prevažne novovekej keramiky z nádob a kachlíc z vykurovacích pecí boli objavené mnohé lekárnické nádoby z keramiky, kameniny i skla, fragmenty sklenených okenných terčíkov, kovania dverí a okien, fajky i mince. Väčšina materiálu je novoveká, vyskytujú sa však aj stredoveké nálezy v podobe zlomkov zadymovanej keramiky z gotických pohárov či pokrievok, ale aj fragmenty gotických kachlíc.
Archeologický výskum by mal v jarným mesiacoch nasledujúceho roku pokračovať.
Považskú múzeum si touto cestou dovoľuje poďakovať za skvelú spoluprácu Kysuckému múzeu a Slovenskému národnému múzeu a ich archeológom, ktorí v teréne odviedli vynikajúcu prácu.
text: Zuzana Staneková, archeologička Považského múzea
Video z výskumu si môžete pozrieť TU Zdroj: TASR, prevzaté z www.dromedar.sk
