Vianoce sú kresťanské sviatky, ktoré sa slávia na počesť narodenia Krista. Počas tohto obdobia sa vykonávali rôzne magické úkony a zákazy, ktoré boli zamerané na zabezpečenie prosperity, pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia, života, na veštby a pranostiky, predpovede úrody, vydaja, narodenia či úmrtia.
Za začiatok Vianoc sa považuje Štedrý deň – 24. december. Jeho pomenovanie je odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť šťastný a pokojný život v nasledujúcom roku.
S týmto dňom sa spájajú úkony, pre ktoré je typická mágia prvého dňa (ako sa bude človek správať, taký bude po celý rok; ak sú deti poslušné, budú poslušné po celý rok).
Po celý deň prebiehali úkony spojené s prípravou na večer. Muži museli do východu slnka obriadiť dobytok. Ženy mali mať do obeda upečené koláče a navarené jedlá. V Čičmanoch sa ráno jedličkou –„meťielkom“ vymetala pec a ešte s teplým sa bežalo do maštale vyriadiť statku, aby aj zvieratá vedeli, že sú Vianoce. Okrem toho sa pre statok piekol osúch. Bol to prvý osúch, ktorý sa v domácnosti upiekol. Dávali doň oblátku, zrno a vetvičku z jedličky.
V niektorých obciach ženy vstávali už o polnoci, pretože keď počuli kikiríkať kohúta, museli pripravovať cesto na chleby a koláče i rozkúriť pec. Na svitaní už z nej vyťahovali upečené chleby, ktoré poumývali čerstvou vodou. Do nej pridali aj svätenú vodu, a tak vykropili dom a maštaľ.
Piekli sa tiež „poplanúchy“ – posúchy, do ktorých sa zavinuli sušené hrušky a rozdávali ich chudobným a žobrákom. Na rohy stola bolo zvykom klásť štyri malé chlebíky. Do jedného z nich, zvaného „sviatkovi“ gazdiná vložila bylinky, med, kúsok oblátky, petržlen a tri orechy. Tento chlebík sa odkladal a používal sa ako liek pre dobytok aj ľudí.
Uprataný a vyčistený dom sa ozdoboval pôvodne čečinou a nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý sa zhotovoval z najkrajších klasov. Na niektorých miestach severného Slovenska sa nad stôl zavesil dožinkový veniec, ktorý sa dával posvätiť už 15. augusta. V prvej polovici 20. storočia sa začal aj vo vidieckom prostredí objavovať vianočný stromček. Pôvodne sa vešal na hradu nad stôl a ľudia ho zdobili orechmi, ovocím, ozdobami z papiera, pečivom, slamou a tiež sviečkami. Neskôr sa stromček kládol vedľa stola. Pod stromček sa dával tiež betlehem, väčšinou s papierovými figúrkami. Dodnes sa ponecháva v dome do Troch kráľov, niekedy až do Hromníc, teda do 2. februára. Do kúta miestnosti sa položila slama a členovia rodiny na nej spávali počas celých sviatkov. Po Vianociach ju dali koňom a kravám. Do rohu izby postavili obilný snop, aby bola nasledujúci rok dobrá úroda. V súčasnosti sa vianočné stromčeky zvyknú zdobiť aj na námestiach dedín a miest. Sú to však už veľké stromy ozdobené svetielkami a rôznymi ozdobami.
V domácnosti sa pozornosť venovala aj úprave štedrovečerného stola a jedlám. Stôl bol považovaný za symbol prosperity. Nesmel na ňom chýbať chlieb. Taktiež sa naň dávali jedlá pripravené na večeru, miska s plodinami, ktoré sa v hospodárstve urodili a sviečka, ktorá sa často vložila do hrnčeka s obilím. Obilie zo štedrovečerného stola sa na jar vysievalo ako prvé. Na stôl sa dávali peniaze, ktoré sa skryli pod obrus a neskôr aj šupiny z ryby. Nôž na stole nesmel byť, z jedál sa len odlamovalo. Rozšíreným zvykom bolo pod stôl klásť železné časti poľnohospodárskych nástrojov a vedľa stola stál mútovník. Niekedy sa doň dali pupáčiky, kúsok chleba a jačmeň. Až po sviatkoch sa to zanieslo statku – aby kravy dobre dojili. Nohy stola sa obkrútili reťazou a uzamkli zámkou. Robilo sa to ako znak súdržnosti a zdravia rodiny. Na Vianoce sa napiekol dostatok koláčov i pečiva a zabezpečili sa alkoholické nápoje – pálenka, hriate a víno, ktoré sa ponúkali hosťom a koledníkom.
Štedrý deň bol považovaný za deň nového počiatku a pre ľudí mal magický význam. Preto sa príprave štedrovečernej hostiny venovala veľká pozornosť. Charakter jedál, jej poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine a hospodárstve. Na Hornom Považí boli typickými štedrovečernými jedlami najmä polievka z kyslej kapusty, hrachu, šošovice, fazule. Niekde sa pridávali sušené huby alebo ovocie. Rozšírené boli aj múčne jedlá – plnené pirohy alebo opekance. Pripravovali sa z upečených šúľkov cesta, ktoré sa nakrájali na menšie kúsky, zaliali teplým mliekom a posypali makom alebo poliali medom. Vianočné koláče a pečivo mali rôzne názvy aj tvar. V našom regióne to boli spomínané opekance alebo pupáky. V Čičmanoch sa podávali pupáčiky s makom a bryndzou. S makom preto, aby bolo všetkého ako maku a s bryndzou – aby kravy a ovce dobre dojili. Pupáčiky sa šúľali deň vopred. Šúľali sa dlhé, aby boli dlhé aj klasy obilia.
Štedrá večera sa začínala modlitbou, ktorú predniesol najstarší člen rodiny a želaním pokojných sviatkov celej rodine. Potom rozdal oblátky, potrel ich medom a cesnakom a dal každému pri stole. Med mal symbolizovať dobro a cesnak zdravie. Deťom sa robil na čelo medom krížik. Od večere sa nesmelo postaviť, pretože by husi na hniezde nesedeli.
Hlavný chod tvorili polievky – kapustnica s hríbmi, hrachová alebo fazuľová polievka so sušenými slivkami. Nasledovali opekance s makom, krupicová kaša a ryba.
V niektorých obciach sa na štedrú večeru varila hustá omáčka zo sušeného ovocia a húb.
Na štedrovečernom stole nesmelo chýbať ovocie, čerstvé, sušené alebo uvarené a tiež orechy. Existovala predstava, že na štedrú večeru chodia aj duchovia zomrelých predkov, a tak sa nachystal pre nich tanier, na ktorý sa dávalo lyžičku z každého jedla. Štedrá večera končila modlitbou.
Konzumácia rýb sa rozšírila pod vplyvom cirkvi, pretože sa ako studenokrvné živočíchy považovali za pôstne jedlo. Čerstvé ryby sa jedli varené alebo sa kupovali nakladané kyslé ryby. V druhej polovici 20. storočia sa začali kúsky rýb alebo rybie filé vyprážať v oleji a podávať so zemiakmi alebo so zemiakovým šalátom.
Magické účinky prosperitného charakteru sa nepripisovali iba jedlám, ale aj počtu chodov štedrej večere. Skladala sa zvyčajne zo siedmich alebo deviatich chodov, niekde bolo zvykom jesť iba tri sústa z každého jedla. Aj následnosť jedál sa v jednotlivých obciach či dokonca rodinách odlišovali.
Ku štedrému večeru patrili tiež veštby a predpovede do budúceho roka. Z rozkrojeného jablka a otvoreného orecha predpovedali zdravie a smrť. Ak bolo ovocie zdravé a pekné, takí mali byť aj domáci. Pri pozorovaní horiacej sviečky čakali na koho sa obráti plameň – ten mal zomrieť. Ak sviečka zhasla, čakali v nasledujúcom roku v rodine smrť. Slobodné dievčatá sa snažili podľa veštieb zistiť, či sa vydajú. Zametali smeti, vyniesli ich von a počúvali odkiaľ zašteká pes – tam sa mali vydať. Taktiež chodili ku potoku a po vode púšťali sviečky v orechových škrupinkách a podľa toho, ako ďaleko doplávali, usudzovali či sa vydajú blízko alebo ďaleko. Taktiež sa veštby a mágia podobnosti uplatňovali aj na zvieratách, napríklad sliepkam sa sypal hrach, aby dobre znášali vajíčka.
Ku tomuto dňu patrili tiež koledy, ktoré si ľudia spievali a v mnohých obciach chodili koledníci vinšovať zdravie a prosperitu. Slávnostný deň bol vo väčšine obcí ukončený slávnostnou polnočnou svätou omšou, nazývanou „uciereň“.
Text: etnologička Adriana Bárdyová
Foto: archív Považského múzea