Manželstvo ako akt vyvrcholenia vzájomnej lásky, oddanosti a spriaznenosti v dnešnom ponímaní, je diametrálne odlišné od jeho vnímania v minulosti. V období 16. a 17. storočia, v ktorom sa odohrával životný príbeh palatína Juraja Turza a jeho potomkov, bolo manželstvo vnímané skôr ako mocenský a politický nástroj na dosahovanie presne vytýčených a stanovených cieľov. O jeho uzavretí nerozhodovali ženích a nevesta, ale bolo dohodnuté rodičmi alebo poverenými tútormi, bola to jednoducho zmluva medzi dvomi rodmi. Názor samotných aktívne zúčastnených sa nepripúšťal a ani sa nebral do úvahy. Ak bol budúci partner vybraný, bolo to nemenné a samotná nevesta a ženích sa museli jednoducho podriadiť a voľbu akceptovať. O Turzovcoch vieme, že všetky manželstvá v ich rode boli dohodnuté. Ak sa teda vybral vhodný ženích, zobrala si ho dcéra, ktorá bola v poradí. Preto sa dcéry Juraja Turza vydávali presne v postupnosti, ako boli narodené, to znamená od najstaršej Zuzany po najmladšiu Annu. Dohodnutými manželskými zväzkami sa sledovali mocenské, politické, spoločenské a v neposlednom rade aj dynastické záujmy oboch zúčastnených rodov. Rodičia, prípadne tútori videli v uzavretí manželstva možnosť získať podporu v dosahovaní významných politických postov a funkcií, vzájomné prepojenie majetkových a obchodných aktivít a v neposlednom rade aj akúsi prestíž spojenia bohatých a starých šľachtických rodov a z toho plynúci postup na spoločenskom rebríčku.
Prioritné tiež bolo, aby manželstvo zabezpečilo prežitie rodu a vzišlo z neho, čo možno najviac potomkov, a teda prípadných dedičov, ktorí by v budúcnosti tiež zohrali dôležitú úlohu na „mocenskej šachovnici“. Práve preto bolo úplne bežné, že v tomto období sa ženy alebo lepšie povedané dievčatá vydávali už ako 13 a 14-ročné, nakoľko sa očakávalo, že už budú schopné túto úlohu naplniť. Hoci všeobecná predstava o manželstvách v minulosti nám skôr predkladá obraz mladučkej nevesty a výrazne staršieho ženícha, v realite to tak časté nebolo. Muži sa ženili tiež mladí, zväčša okolo 20-teho roku života. Nakoľko kedysi nebola dĺžka ľudského života porovnateľná s dneškom, a mohlo sa stať naozaj hocičo, bolo žiadané a najmä nutné, čím skôr uzavrieť manželstvo a rozširovať rod. To bol prípad aj jediného syna palatína Juraja Turza, ktorý sa ženil ako 20-ročný a jeho vyvolenou sa stala 14-ročná Kristína Nyáryová. Zaujímavé je, že všetky dcéry Juraja Turza sa vydávali vo veku od 16 do 19 rokov.
Samotná svadba resp. svadobná hostina bola obrovskou udalosťou, ktorá odzrkadľovala prepych, bohatstvo, moc a postavenie rodu v spoločenskom rebríčku. Významných hostí, ktorí sa na takejto honosnej slávnosti zúčastnili bolo potrebné si poriadne uctiť a pohostiť. Obrovské náklady, ktoré Turzovci na jednotlivé hostiny vynakladali dokumentujú aj podrobné súpisy naturálií, ktoré panstvá Bytča, Lietava a Orava na tieto udalosti poskytovali. Z archívneho záznamu z roku 1612 napríklad vieme, že na svadbu Barbory Turzovej sa malo dodať: „…41 volov, 19 býkov a kráv, 141 teliat, 350 baranov, 200 prasiat, 16 celých slanín, jelene a diviaky, koľko sa ich podarí uloviť, 30 zubrov, 30 sŕn, 200 zajacov, 600 jarabíc, 400 husí, 400 kapúnov, 1000 sliepok, 600 vajec, 100 hlavátok, 2500 pstruhov, 1000 bielych rýb, 15 kôp karasov, 180 šťúk, 400 lukien ovsa a 75 vozov sena… 234 lukien múky. 650 okovov vína, 20 okovov octu, 259 okovov piva a 50 lukien pšenice…cibuľu, petržlen, reďkev, maslo, tvaroh a soľ podľa potreby…“. Druhou dôležitou položkou bol aj nákup výbavy pre nevestu. V prípade Turzovcov bolo napríklad bežné, že keď sa schyľovalo k svadbe vypukla pravá nákupná horúčka. Nakoľko cestovanie v 17. storočí bolo zložitejšie a nákupy v Miláne, Viedni, či Prahe si vyžadovali pomerne veľké množstvo času, začalo sa s nimi rok aj dva pred samotnou slávnosťou. Z archívneho súpisu napríklad vieme, že na svadbu svojej najstaršej dcéry Turzo minul 6172 zlatých a 46 denárov. V nakúpených položkách nájdeme zamaty, damasky, atlasy, hodváby a iné látky a textílie. Ďalej sa nakupovali rôzne kožušiny a kožušinky, topánky, rukavice a iné doplnky ako čepce, spodnice a v neposlednom rade tiež šperky a výbavu do domácnosti. Zuzana tiež dostala: „… 22 sukní, 26 kožušinových kabátikov tzv. šúb, 39 košieľ z prevažne talianskeho alebo španielskeho plátna, prípadne z damasku…“.
Svadobné hostiny Turzových potomkov sa uskutočnili v priebehu rokov 1603 – 1622. Nakoľko Bytčiansky zámok, ako sídlo rodu Turzovcov neposkytoval vhodné podmienky a priestory na uskutočnenie takýchto osláv, nechal Juraj Turzo v roku 1601 vystavať Sobášny palác. Tento skvost renesančnej architektúry na našom území sa tak v priebehu dvoch desaťročí stal dejiskom honosných a prepychových svadobných slávností nebývalých rozmerov.
Text: Katarína Mičietová, Vladimíra Horvátová
Foto:archív PMZA
svadba Barbory bolo najhonosnejšia zo všetkých Turzových dcér 