Zbierkovým predmetom mesiaca september sú šachové figúrky zo zbierkového fondu Považského múzea. Slovo ,,šach“ pochádza z perzskej frázy „Shah Mat“, čo znamená kráľ je mŕtvy. Do našich končín sa dostal z Východu v priebehu 14. storočia. Patril k intelektuálnym športom a pokladal sa za kráľovskú hru. V období gotiky sa hralo aj so živými ľudskými figúrami. Na obrovskej šachovnici stáli zvyčajne väzni alebo odsúdenci, ktorí sa zo šachovnice častokrát dostali priamo na popravisko. Záležalo to od taktických a strategických schopností pánov.
Cirkev sa v stredoveku snažila stolové a hazardné hry zakázať, napriek tomu boli šachy jednou z najobľúbenejších hier šľachty. Šachy symbolizovali na jednej strane boj a na druhej lásku. Figúrky nemali rovnakú podobu ako dnes. Delili sa na kráľa, dámu (pannu), dve skaly (veže), dvoch strelcov a dvoch jazdcov či rytierov (kone). Pred každou touto figúrkou stál jeden pešiak. Figúrky v sebe ukrývali alegóriu stredovekej spoločnosti. Šachové súpravy sa vo vysokých kruhoch s obľubou využívali ako dary, pretože sa mohli vyrobiť a umelecky stvárniť z rôznych materiálov, ako napr. drevo, kameň, ale aj slonovina, polodrahokamy.
V 18. storočí už šach nie je len privilégiom feudálnych kruhov, ale začína sa rozširovať aj v mestách, kde sa v kaviarňach zakladali šachové kluby. Postupom času sa stal takým populárnym, že v polovici 19. storočia sa uskutočnil prvý medzinárodný šachový turnaj v Londýne.
Vystavené šachové figúrky boli vyrobené v roku 1927. Zaujímavosťou je, že ich vyrobili z chleba väzni umiestnení v starej väznici na Kozej ulici v Bratislave. Figúrky vyrábali pomocou drevených foriem, do ktorých natlačili chlieb. Po vytvarovaní a zlepení jednotlivých častí ich natierali fermežou (upravený ľanový olej) a následne požadovanou farbou. Do múzea ich daroval žilinský rodák, Július Verčík, ktorý bol v uvedenom roku vo vyšetrovacej väzbe.
Šachové figúrky môžu vidieť návštevníci v infopulte Budatínskeho hradu od utorka do nedele od 9.00 do 16.00 počas celého septembra.
