Predmetom mesiaca apríl sa stal výnimočný predmet zo zbierkového fondu drotárstva. Ide o fľašu trpezlivosti s motívom ukrižovania. Miniatúrne výtvarné diela uzavreté v sklenených nádobách predstavujú špecifickú formu neprofesionálneho výtvarného prejavu. Ich zhotovenie, trvajúce často desiatky hodín, kladie mimoriadne nároky na zručnosť, precíznosť a trpezlivosť, podľa čoho dostali aj svoje pomenovanie. Vznikli pravdepodobne koncom 17. až začiatkom 18. storočia v nemeckom prostredí, odkiaľ sa šírili ďalej do strednej a západnej Európy. Podľa niektorých zdrojov prvá známa fľaša trpezlivosti pochádza z Anglicka a zhotovil ju v roku 1719 nemecký iluzionista, kaligraf a rytec Matthias Buchinger, a to aj napriek tomu, že sa narodil bez rúk a nôh. V Uhorsku sa tradícia ich výroby uchytila v oblastiach s rozvinutou ťažbou hornín, minerálov a drahých kovov, najmä v slovenských banských mestách Banskej Štiavnici, Kremnici, Hodruši, Pukanci a Banskej Bystrici. Obsahom fliaš boli skladačky predstavujúce scény zo života baníkov, často umiestnené v poschodových maketách baní a náboženské výjavy, najčastejšie umučenie Krista. V druhej polovici 18. storočia sa v západoeurópskych námorných veľmociach (Holandsko, Anglicko, Taliansko) a v nasledujúcom storočí aj v Amerike rozšírila móda vkladať do sklenených nádob modely lodí.
Fľaše trpezlivosti vznikali v ľudovom prostredí, niektoré azda aj na pôde kláštorov. Z ich insitného výrazu a do detailov verne spracovanej tematiky vyplýva, že ich zhotovovali výtvarne založení zruční jedinci – baníci, námorníci či mnísi. Pre všetkých iste znamenali vítaný doplnkový príjem. Miniatúry určené do fliaš pripomínali priestorové puzzle. Hlavné komponenty majstri vyrezávali z dreva, následne ich pomaľovali pestrými farbami, niekedy aj pozlacovali či postriebrovali. Každú scénu si najprv kompletne postavili mimo fľaše, potom ju rozobrali na jednotlivé časti, ktoré pomocou dlhých pinziet, drôtov, šnúrok, klinčekov a špeciálnych pomôcok vkladali cez relatívne úzke hrdlo do vnútorného priestoru. Vzájomne ich spájali čapovaním, kolíkmi a fixovali lepom. Na dotváranie scén využívali aj papier, textil a rôzne prírodniny. Skladačky s baníckou a sakrálnou tematikou najčastejšie zostavovali v hranatých fľašiach orientovaných na výšku, pre modely lodí sú typické okrúhle nádoby, umiestnené vodorovne na osobitnom podstavci. Na záver do hrdla umiestnili korkovú, obvykle však drevenú zátku, mnohokrát s priečnou zarážkou v spodnej časti, presahujúcou šírku hrdla, ktorá bránila jej opätovnému otvoreniu. Pre nezainteresovaných dodnes predstavuje azda najväčšiu technickú záhadu týchto pozoruhodných artefaktov.
Fľaša trpezlivosti z Považského múzea (ev. č. D 448, v 38 cm, Ø dna 11 cm) patrí k predmetom pochádzajúcim z pôvodného zbierkového fondu. Je z číreho fúkaného skla, trvalo uzavretá drevenou tvarovanou zátkou a celá opletená medeným drôtom technikou šitej čipky do siete s pravidelnými kosoštvorcovými okami. Vnútro vypĺňa skladačka z kolorovaného dreva a papiera, znázorňujúca výjav z Golgoty. Na jej spodnej strane je ručne (atramentom) vpísané pravdepodobne meno tvorcu skladačky, dátum a miesto jej vzniku: Kazimierz Pawezki, Warszawa, ulica Brzezanowa, nom. (č.) 2., mieskanie (byt) nom. 39; dnia 2 lipca (júla) 1894
Do inštitúcie sa dostala v čase príprav na založenie mestského múzea v Žiline začiatkom 40. rokov minulého storočia z pozostalosti Jozefa Holánika-Bakeľa, jedného z najznámejších drotárskych majstrov, pochádzajúceho z obce Dlhé Pole. Preslávil sa výrobou luxusných pozlátených a postriebrených úžitkovo-dekoratívnych predmetov z mosadzného drôtu. Plietol ich vlastnou autorskou technikou, v ktorej skombinoval tradičné košikárske, drotárske a šperkárske pracovné postupy tak, že výsledný výplet pripomínal čipku. Od roku 1890 až do prvej svetovej vojny pôsobil vo Varšave, kde založil a viedol prosperujúcu drotársku dielňu. Tam pravdepodobne aj tento unikátny výtvor do svojho majetku získal.
Jozef Holánik bol vynikajúci remeselník. Dokonale ovládal technológiu práce s drôtom a jeho výrobky sa vyznačovali špičkovým remeselným spracovaním v každom detaile. Aj drôtená sieť na fľaši trpezlivosti je zhotovená s istotou a veľmi precízne. Nepôsobí rušivo, ale sklo esteticky dotvára, čo nás oprávňuje k domnienke, že je dielom samotného majstra Holánika, ktorý sa takto snažil vzácny predmet ochrániť.
Text: Mgr. Katarína Hallonová – historička drotárstva
Foto: Anna Kucharčíková
