Predmetom mesiaca máj je súbor šiestich kosákov /srpov/ nachádzajúcich sa v zbierkach Považského múzea. Na malom pahorku nazvanom Kubický vŕšok, v katastri obce Stráňavy pri Žiline, objavili žiaci základnej školy v roku 1963 desať kosákov. V nasledujúcom roku ich odovzdali do Považského múzea už len päť, z ďalšieho sa dochovala iba časť čepele a zvyšné sa stratili. Pri následnej obhliadke lokality sa objavili i kúsky železnej rudy, ktorá sa tu ťažila už vo včasnom stredoveku a nájdené náradia sú zrejme dokladom výroby miestnych kováčov. Presné datovanie kosákov je problematické, nakoľko ide o chronologicky menej citlivé artefakty. Nevýhodou je tiež skutočnosť, že súbor bol získaný amatérsky, bez možnosti overenia nálezovej situácie. Datujeme ich rámcovo do 10. – 11. storočia. Terminologické nezrovnalosti sú v pojmoch kosák a srp. Kosáky majú ostrie čepele hladké. Ako srp je pomenované náradie so zúbkovaným ostrím, ktoré umožňovalo ľahšie odseknutie obilia. Zúbkované ostrie malo päť dochovaných exemplárov, preto ich môžeme označiť termínom srpy. Vo všeobecnosti však platí, že terminologicky je vo všetkých prípadoch nadradený pojem kosák.
Na dedinských sídliskách žili univerzálni kováči, ktorí vyhotovovali nenáročné výrobky, ovládali techniku výroby a poznatky o kalení ocele. Náradia s hladkým ostrím sa pôvodne používali sa na zber stebiel a kladenie hrstí na povriesla. Až omnoho neskôr slúžili na žatie. Predstavujú pomerne jednoduché výrobky. Skladajú sa z dvoch základných častí, čepele a rukoväte. Funkčnú časť tvorí čepeľ. Jej ohnutá, vonkajšia strana, tzv. chrbát môže byť zhrubnutá. Vnútorná, ostrá časť je pracovná a nazýva sa ostrie. Čepeľ býva ukončená hrotom. V mieste, kde čepeľ prechádza do rukoväte sa nachádza tzv. päta. Na kosákoch s odsadenou rukoväťou je tvorená tŕňom, ktorý býva často ukončený háčikom na lepšie uchytenie drevenej rúčky. Ešte väčšia zručnosť kováčov bola potrebná pri výrobe srpov. Archeologické experimenty preukázali, že záseky na ostrí vyrábali kováči tak, že čepeľ umiestnili hranou na nákovu a záseky zo spodnej strany vysekali za studena malým ostrým nástrojom. Po nasekaní náradie otočili a slabými údermi kladiva vytvorili zúbky, občas len miniatúrnej veľkosti. Tie smerujú vždy šikmo dozadu, k rukoväti. V niektorých prípadoch sú vysekané takmer po celej dĺžke čepele, alebo v mieste jej najväčšieho zakrivenia. Objavujú sa však aj tesne pri hrote. Exempláre so zásekmi sa používajú v stredoeurópskom priestore až do 11. storočia. Počas celého včasného stredoveku sa vyskytujú spoločne s kosákmi s hladkým ostrím.
Náradia zo Stráňav patria k tzv. obilnému typu a slúžili na žatevné práce. Tie prebiehali v letných mesiacoch, po dozretí obilia a boli jednou z hlavných činností v rámci poľnohospodárskych aktivít. Technikou používanou pri práci s kosákmi s hladkým ostrím i so srpmi bolo hrsťovanie. Túto prácu vykonávali pravdepodobne muži. Podľa ikonografických vyobrazení bolo úlohou žien viazanie snopov a ich zhromažďovanie na kopu.
Žalo sa v najnižšej časti stebiel. Náradie s hladkým ostrím si počas prác vyžadovalo pribrusovanie, čo viedlo k neželanému spomaľovaniu činnosti a napriek náročnejšej výrobe, bola efektívnejšia práca so srpmi. Pri ich používaní sa steblá nelámali a nedochádzalo k ich roztrúseniu. Oba typy náradia však umožňovali ľahké regulovanie výšky strniska. Tým, že sa obe náradia objavujú súčasne v rámci jednej lokality, je pravdepodobné, že boli určené k tomu istému účelu.
V poľnohospodárstve sa kosáky používali aj k iným činnostiam. Napríklad na zber jarín, ozimín alebo na zber sena. Tiež sa mohli používať na úpravu slamy na strechách obydlí.
TEXT: Mgr. Andrea Slaná, PhD. – archeologička
FOTO: Anna Kucharčíková
