Zbierkovým predmetom októbra je kalcit

Zbierkovým predmetom mesiaca október je minerál kalcit z geologickej zbierky Považského múzea. Zemská kôra sa skladá z rôznych hornín. Väčšinou sú to anorganické zlúčeniny zložené z viacerých prvkov. Známych je približne 50 druhov minerálov, ktoré sa v podstatnej miere podieľajú na stavbe hornín. Tieto nazývame horninotvornými. Skupinu mäkkých minerálov, ktoré vznikajú zlúčením kovových prvkov s uhlíkom a kyslíkom, označujeme ako uhličitany. Niektoré z nich sú rozpustné v morskej vode a živočíchy ako mäkkýše ich využívajú na budovanie pevných schránok. Tri hlavné uhličitanové minerály sú kalcit, aragonit a dolomit. Najhojnejší je kalcit, minerál uhličitanu vápenatého. Vyskytuje sa takmer vo všetkých typoch hornín. Spolu s aragonitom je prítomný v istom druhu meteoritov, preto čas kryštalizácie prvých drobných kryštálov, o veľkosti niekoľko 10 mikrometrov možno datovať do vzniku slnečnej sústavy. Kalcit má vyše 300 foriem, viac ako iné minerály, vrátane islandského kalcitu, ktorý sa používal na výrobu šošoviek a jaskynného kalcitu so špicatými kryštálmi, označovanými „psie zuby“.

Vonkajším vzhľadom a tvarom minerálov sa zaoberá morfológia. Nerasty vyskytujúce sa v prírode majú zákonitý vzhľad závislý od vnútornej stavby minerálu a označujú sa ako kryštály. Súbor všetkých plôch a ich zoskupenia na kryštáli nazývame kryštálovým tvarom. Prevládajúci rozmer, relatívna dĺžka a šírka plôch a prevládajúci tvar určujú celkový vzhľad – habitus kryštálu. Kalcit môže mať celistvý, zrnitý alebo kvapľový habitus. Vytvára tabuľkovité, stĺpcovité, ihličkovité, plytké až ostré romboédre (klence) či pseudokubické tvary. Kryštalizuje v trigonálnej sústave. Typická je preň dokonalá štiepateľnosť a tvrdosť na 3. stupni Mohsovej škále tvrdosti. Bežne je bezfarebný až biely, vyskytuje sa však aj v odtieňoch sivej, zelenkastej, žltej a medovej farby.

Počas histórie mal rôzne pomenovania. Najznámejšie z nich je islandský vápenec. Názov je odvodený z nemeckého „calcit“, čo je termín vytvorený v 19. storočí z latinského slova calx (vápno). V roku 1808 Humphrey Davy izoloval z nehaseného vápna elektrolytickým procesom nový prvok a nazval ho kalcium. Následne mineralóg Wilhelm Karl von Haidinger v roku 1845 použil slovo kalcit pre všetky výskyty uhličitanu vápenatého.

Kalcit sa nachádza v magmatických horninách, v drúzach geód (dutín), v bazaltoch a horninách im podobným. Krásne kryštály tohto minerálu sa vyskytujú v hydrotermálnych žilách v rudných polohách odhalených počas ťažby rúd. Nájsť ich môžeme aj vo vápencových sedimentárnych horninách, napríklad v dutinách stien kameňolomov, bývajú aj bežnou súčasťou jaskýň. Kalcit sa vyskytuje tiež v metamorfovaných horninách ako mramor, čo je metamorfovaný vápenec, zrnitá hornina zložená z kryštalických zŕn opisovaného minerálu. Kalcitu je podobný aj minerál aragonit. Majú rovnaký chemický vzorec CaCO3, ale ich atómy sú uložené v rôznych konfiguráciách. Niektoré kryštály sú obrovské. Najväčší jednotlivý kryštál kalcitu, aký sa kedy našiel, objavili na Islande. Jeho hmotnosť bola 280 ton.

Text: Mgr. Andrea Slaná, PhD.

 

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Scroll to Top