V Radenovom dome pribudol salaš od Víta Pieša

V Objektoch ľudovej architektúry v Čičmanoch pribudol v expozícii zaujímavý predmet. Návštevníci môžu obdivovať drevený salaš na Podfačkovskej od známeho rezbára Víta Pieša.

Majster ľudovej umeleckej výroby

Vít Pieš patril ku generácii Čičmancov, ktorí sa po vojne vysťahovali z obce. Napriek tomu, ľudová kultúra rodiska bola jeho najväčšou inšpiráciou pri tvorbe. „Z domu odišiel ako 14 – ročný do Čiech, kde sa vyučil za umeleckého maliara písma. Keď zložil učňovskú skúšku, zamestnal sa v Bratislavskej súkromnej nábytkárskej firme. Neskôr si našiel miesto v divadelných dielňach Armádneho divadla v Martine. Po maturite vyštudoval Dopravný inštitút. Popri náročnej práci vedúceho prevádzky v dopravnom podniku, sa stále venoval aj umeleckej tvorbe. Objavoval tradičné techniky pri práci s drevom, kovom aj kožou.  Z málo používaných techník využíval vybíjanie dreva kovom, vylievanie cínom a obnovil zabudnutú techniku okúvania vajíčok. Vytvoril množstvo diel: nádoby zo svoru, črpáky, odleváky, soľničky, črpačky, lyžice, naberačky, formy na syr, lopáre, misy, piesty, fujary, píšťaly, pastierske palice, valašky, biče čapory, kapsy, opasky, pracky, blanciare, šperky, okované vajíčka aj betlehemy,“ približuje etnologička Adriana Bárdyová z Považského múzea.

Titul „Majster ľudovej umeleckej výroby“ získal v roku 2009 v troch odvetviach: práca s drevom, kožou a kovom. Jeho výrobky boli vystavené na mnohých domácich i zahraničných výstavách. Len v zbierkach Považského múzea sú ich desiatky. V roku 1998 bol ocenený striebornou medailou ministra kultúry SR.

Salaš na Podfačkovskej

Salaš v expozícii predstavuje typické prostredie rodnej obce známeho majstra, pre ktorú bolo zaužívané individuálne pasenie oviec. „Samotný rezbár si spomínal, ako trávil celé leto s rodinou na salaši, kde sezónne presunuli svoje hospodárstvo. Na salaši nechovali len ovce ale aj ostatný dobytok. Koliba bola sezónnym obydlím, kde sa spracovávalo nadojené mlieko, uskladňovali výrobky, ustajňoval na noc dobytok, v prípade zlého počasia i ovce. Na tento účel slúžil zastrešený priestor vedľa koliby zvaný ľoch, ktorý mal časť na ustajnenie hovädzieho dobytka, osobitný cárok pre prasa, teľa, časť pre ovce aj podstrešnú časť na uskladnenie sena. Koliba mala oddelenú komôrku na uskladnenie produktov. V jej strede bolo otvorené ohnisko s kotlom visiacim na háku, popri stenách prične a lavice na odkladanie riadu a na spanie. Vít Pieš vo svojom modeli zreprodukoval celý interiér do najmenších podrobností presne tak, ako si ho pamätal zo svojho detstva. Konštrukcia koliby bola zrubová so zvláštnou konštrukciou strechy pripomínajúcou samonosné strechy sypancov z Fačkova, na ktorej bola položená šindľová strecha prekrývajúca aj ľoch vedľa koliby. Vchod bol umiestnený na štítovej strane pod doskovou podlomenicou. Ku kolibe, samozrejme, patril košiar – prenosná drevená ohrada pre ovce.“ dopĺňa Adriana Bárdyová.

Majster Vít Pieš sa narodil v roku 1931 a zomrel v roku 2022. Salaš do expozície zapožičala z jeho pozostalosti jeho rodina.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top