Vzácne mincové váhy zo Starhradu sú zbierkovým predmetom mesiaca apríla

Váhy sú oddávna významným symbolom. Ako znak práva a spravodlivosti bývajú neodmysliteľným atribútom starogréckej bohyne Themis s previazanými očami – „slepej Spravodlivosti“ držiacej v ruke miskové váhy. Jej pandantom v rímskom umení bola božská Iustitia zobrazovaná rovnako. Váhy v astrológii dávame do súvislosti s konkrétnym znamením zverokruhu, ktoré pomenúva južné súhvezdie v blízkosti Škorpióna a Panny a slnko doň vstupuje 18. októbra a vystupuje 16. novembra. Ľudia v tomto znamení narodení sa často vyznačujú zmierlivou a spravodlivou povahou. Nuž a, samozrejme, v našej pamäti sa váhy často vynárajú aj v spojení s už klasickou československou rozprávkou z roku 1984, „S čerty nejsou žerty“.

Inou, praktickou funkciou sa návštevníkov v mesiaci apríl pokúsia zaujať stredoveké skladacie mincové váhy (niekedy označované aj ako vreckové). Patria medzi najvzácnejšie zbierky v archeologickom fonde Považského múzea. Boli nájdené počas archeologického výskumu v roku 2020 na severozápadnom svahu kopca, na ktorom sa vypínajú malebné ruiny hradu Starhrad na rozmedzí katastrov obcí Nezbudská Lúčka a Varín. Sú zároveň unikátom na Slovensku, nakoľko podobné exempláre na našom území je možné zrátať na prstoch jednej ruky a navyše, dosiaľ neboli nijako významne publikované či prezentované.

Medené váhy fungovali na princípe rovnoramennej páky. Zložené sa jednoducho prenášali či skladovali. Do funkčnej polohy sa uvádzali sklopením horizontálne nahor zložených ramienok. Na ich konci bývali zavesené misky, jedna na vážený predmet (mince) a druhá na závažie. Uprostred páky býval umiestnený jazýček, ktorý umožňoval presne odčítať, kedy sú obe strany v rovnováhe. Do otvoru v jazýčku sa uchytilo závesné očko, na ktoré sa umiestnila retiazka alebo špagát, ktorý umožnil držať váhy v ruke. Jazýček, očko ani misky sa síce na týchto váhach nezachovali, avšak dochovali sa tri olovené závažia rôznych tvarov.

Mincové váhy na základe nálezov z Čiech, zo Strachotína, Tišnova a Veselí nad Moravou, či britského Londýna, Oxfordu a grófstva Bedfordshire datujeme do 13.–15. storočia.

 

Text: PhDr. Zuzana Staneková, archeologička Považského múzea

 

Scroll to Top