Majitelia Budatínskeho hradu (3. časť)

Rod Hatňanskovcov z Hatného

Rod Hatňanskovcov z Hatného je slovenského pôvodu. Sú potomkami slobodných dedičných richtárov (šoltýsov). Ich najstarším známym predkom bol šoltýs Ján z Hatného (†pred rokom 1405). Jeho syn Juraj I. sa stal v roku 1421 kopijníkom, za čo získal do užívania dedinu Prosné. Funkcia kopijníka nebola dedičná, jeho povinnosťou bolo buď sa vojenskej služby zúčastniť, alebo zabezpečiť bojovníka s družinou. Juraj ako predialista nemusel nastúpiť do vojenskej služby a ako náhradu za seba poslal svojho syna Ladislava zv. Pan (†1460). Ten nastúpil do vojska cisára a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Ladislav Pan sa vyznamenal pri obliehaní srbského hradu Golubac, kde bol zranený. Neskôr sprevádzal panovníka do Itálie počas druhej uhorsko-benátskej vojny (1427 – 1433), zúčastnil sa aj jeho korunovácie za lombardského kráľa v Miláne (1431), a tiež jeho korunovácie za cisára Svätej rímskej ríše v Ríme (1433). Jeho vojenská kariéra viedla k spoločenskému vzostupu Hatňanskovcov. Za svoje verné služby bol neskôr patrične odmenený. Nový uhorský panovník Albrecht II. Habsburský (1437 ‒ 1439) mu donáciou z 24. februára 1438 udelil vyčlenené majetky z kráľovského hradu (Považská) Bystrica, a to Marikovú Lehotu, Klieštinu a Kátlinu. Pravdepodobne s tromi uvedenými majetkami na základe inej listiny získal Ladislav Pan aj majetky Budatínskeho panstva. Donácia na tieto majetky a jej odpis sa nezachovali.

O tom, že Hatňanskovci už vlastnili majetky Budatínskeho panstva, sa zmieňuje metácia z 20. apríla 1438. Hovorí sa v nej, že konvent Panny Márie v Turci prijal reambulačné listiny od panovníka Albrechta v zastúpení Juraja z Hatného a tiež Ladislava Pana, Gašpara a druhého z jeho synov Juraja, ktoré obsahovali toto znenie:

„Albrecht, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska atď., vojvoda Rakúska a Štajerska a tiež moravský markgróf posiela pozdrav a milosť našim verným cirkevného konventu z Turca. Juraj z Hatného a tiež Ladislav Pán, Gašpar a druhý z jeho synov Juraj nám osobne hovoria, že akési ich majetky Budatín, Chlmec, Vranie, Dubie, /Kysucké/ Nové Mesto, /Kysucký/ Lieskovec, /Budatínska/ Lehota, Nesluša, Povina, Radoľa, Brodno, Zádubie a Malý Budatín patriace k vyššie uvedenému majetku Budatín v Trenčianskej župe v ich rukách  obývané v mieri, nemajú zákonnú obhliadku a stanovené viaceré hraničné medzníky: preto vašej vernosti nariadením pevne ukladáme, aby ste poslali vášho človeka ako dôveryhodného svedka, v prítomnosti ktorého Gašpar alebo Andrej zo Slopnej a inak Ladislav Mojš či Juraj z Mojša v neprítomnosti ostatných náš človek, pristúpil k spomínaným majetkom s celým blízkym okolím a susedmi na hraniciach podľa zákona tam zvolaných a zúčastnených a nanovo ich vymeral skrz jeho skutočné a starobylé hranice a nové vedľa starých v potrebných miestach zriadil a premerané a od vlastníckych práv iných oddelené a stanovené zanechá uvedeným Jurajovi, Ladislavovi a iným vyššie spomenutým s prihliadnutím na ich právo trvalého vlastníctva, ak by nebola námietka.“

V druhej polovici 14. a v 15. stor. sa šľachticmi (zemanmi) mohli stať aj niektorí šoltýsi alebo jobagióni. Hatňanskovcov možno pokladať za šľachticov od udelenia donácie v roku 1438. Najskôr sídlili na hrádku v Hatnom a po získaní Budatínskeho panstva sa presťahovali na Budatínsky hrad. Rod používal predikát de Hathna, Hatnanski, Hathnay a v slovensky písaných listinách sa uvádzajú ako z Hatneho a sedenim na Budatine. Napríklad Rafael sa tituloval Rafael z Hatneho sedenim na Budatine.

Juraj I. mal teda okrem syna Ladislava Pana ešte synov Juraja II. (†asi 1467/68) a Gašpara. Juraj II., kapitán Ilavského hradu (od 1461 do 1466), zálohoval za 500 zl. 27. februára 1466 najstaršie rodové majetky v Maríkovskej doline Ladislavovi Podmanickému. Peniaze mali slúžiť na pokrytie náhlych (presne neurčených) výdajov. Po jeho smrti správa všetkých majetkov prešla na Ladislavovho syna Rafaela († 1483) a jeho brata Žigmunda, ktorí bývali na Budatíne, keďže ostatné spomenuté majetky boli v zálohu. Rafael a Žigmund zálohované majetky do svojej smrti nevyplatili, a tak všetky záväzky a dedičské práva prešli na Rafaelovho syna Juraja III. Jeho matkou bola Alžbeta Turóciová, ktorá sa znovu vydala za Gašpara Suňoga z Jasenice. Gašpar Suňog sa stal tútorom a opatrovníkom maloletého Juraja a správcom jeho majetkov. Dospievajúci Juraj sa na kráľovskom súde v Budíne 6. novembra 1498 v prítomnosti Jána Zápoľského pokúsil o vyplatenie starých rodových majetkov u Jána Podmanického, ale neuspel. Gašpar Suňog v snahe rozširovať svoj majetok, manipuloval so svojím zverencom. V jeho mene v roku 1497 prevzal majetkové práva Žigmundovej dcéry Margity z Hatného, Jurajovej sesternice, kvôli čomu viedli v roku 1504, v čase Jurajovej plnoletosti, vzájomný spor. Veľkým prekvapením bolo, napriek sporu a prístupu jeho otčima, že Juraj v tom istom roku previedol 1. novembra 1504 všetky svoje majetkové práva v prípade svojej smrti na Gašpara Suňoga. Gašpar sa hneď 17. decembra 1504 nechal voviesť do všetkých (aj založených a užívaných) majetkov Hatňanskovcov. Neskôr sa Juraj sťažoval u panovníka Vladislav II. (1490 ‒ 1516) na svojho otčima, že mu odmieta zveriť chod rodového vlastníctva. Panovník preto vydal 24. februára 1507 v Budíne nariadenie pre Suňoga, aby do sv. Juraja bezpodmienečne odovzdal Jurajovi všetky rodové majetky, vrátane Budatína. Gašpara Suňoga neodradilo varovanie panovníka, aby sa vzdal rodových majetkov Hatňanskovcov, preto sa tentokrát s nevlastným synom dohodol na ich zálohovaní. Juraj založil všetky svoje majetky za 3000 zl. Gašparovi Suňogovi, svojej matke a ich synom pred konventom Panny Márie v Turci dňa 17. októbra 1507.  Dohoda znela, že ak by Juraj vyplatil záložnú sumu, majetky sa mu musia vrátiť. Rod Hatňanskovcov vymrel po meči v roku 1510 Jurajom III. a zálohy za majetky v Maríkovskej doline a Budatínskeho panstva neboli nikdy vyplatené.

⁕ Budatínsky hrad za prvých Hatňanskovcov prešiel len nevyhnutnou opravou. Rozsiahla rekonštrukcia hradu sa uskutočnila až na konci 15. stor, alebo na začiatku 16. stor. Počas neskorostredovekej obnovy vznikla nová obytná veža so zabudovaným  točitým schodiskom, ktorá dosahovala výšku takmer 19 metrov. Mala päť podlaží, z ktorých štyri boli obytné. Prvé a v tom čase tretie obytné poschodie veže bolo vykurované pecou, ktorej obsluhu, bez narušenia komfortu v miestnostiach, zabezpečila samostatná chodbička oddelená priečkou, ktorá  bola prístupná priamo zo schodiska. Druhé poschodie (ktoré dnes neexistuje) bolo veľmi jednoduché, zrejme plnilo funkciu komory. Na 1. poschodí obytnej sály sa nachádzal prevét, ktorý bol osadený vo výklenku miestnosti. Štvrté murované poschodie malo pravdepodobne obrannú funkciu.

 

Text: Mgr. Darina Bellovičová, historička Považského múzea

Použitá literatúra:

BEDNÁR, P. et al.: Stredoveký hrad z pohľadu architektúry a archeológie.. In BEDNÁR, P. – STANEKOVÁ, Z. – ŠIMKO, P. (eds): Budatínsky hrad. Žilina: Považské múzeum, 2019.

FEJÉR, G.: Codex Diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. Budapešť, 1844.

MARTINICKÝ, M.: Jasenica v písomných prameňoch z rokov 1269 – 1526. In PEKAR, R.: Jasenica v premenách času. Jasenica, 2019.

MARTINICKÝ. M.: Dolná Mariková v stredovekých písomných prameňoch. In ŠUJAK, P. ‒ RÁGULOVÁ, P.:  Dolná Maríková 1321 ‒ 2021. Dolná Maríková: Obec Dolná Mariková,  2021.

MARSINA, R.: Rody Trenčianskej župy (stolice). In Najstaršie rody na Slovensku. SGHS pri MS, 1994.

VELIČKA, D.: Hatné a okolie v období stredoveku (do roku 1526). ŽILOVCOVÁ, I. ‒ RÁGULOVÁ, P.: Hatné 1321 ‒ 2021. Hatné: Obec Hatné, 2022.

Internetové zdroje

KUČÁKOVÁ, Erika. Metácia Budatínskeho panstva 1438. In Kysucké info. Cesta dejinami. [on-line], 2013. Dostupné na internete <https://kysucke.6f.sk/?p=167>