Predkovia rodu Balaša
Prvými majiteľmi územia na sútoku riek Kysuca a Váh, ktoré patrilo k Jačatínu (Kysucké Nové Mesto) a neskôr bolo súčasťou Varínskeho panstva, sa stali predkovia rodu Balaša (Balassa) Michal a Detrik II.. Získali ho od Bela IV. listinou z 24. októbra 1254. Pravdepodobne z ich iniciatívy bola na tomto území vybudovaná opevnená veža Budatín, ktorá plnila úlohu bližšieho správneho centra pri rieke a chránila brod Váhu na obchodnej ceste zo Žiliny do Sliezska (obr. č. 1). Predkovia rodu Balaša na konci 13. storočia prišli o svoje majetky vojenským zásahom Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti v roku 1321, Budatín a ostatné hrady získali späť od panovníka Karola Róberta. Kráľovská listina o navrátení majetkov z 1. mája 1321 bola vystavená pre Biterovho syna Petra a vnuka Juraja a je prvou písomnou zmienkou o existencii Budatínskeho hradu. Predkovia rodu Balaša Budatín nakoniec vlastnili do roku 1323, kedy sa stal kráľovským majetkom.
V 13. a 14. storočí predkovia rodu Balaša zastávali dôležité funkcie v župnej správe. Napríklad ako zvolenskí župani stáli pri zrode Zvolenskej veľžupy, kde sa nachádzali ich pôvodné majetky. Túto pozíciu si udržali necelých 120 rokov (1222 – 1338), prakticky až do zániku župy. Okrem majetkov na Hornom Považí im patrili majetky v hontianskej a novohradskej župe.
Najvýznamnejším pre dejiny rodu Balaša po Synkovi, najstaršom známom predkovi, bol jeho syn Detrik I. zv. Veľký (1222 – 1246). Bol prvým zvolenským županom. Pred jeho zvolením, zastával pre kráľa Ondreja II. funkcie kráľovského človeka (homo regius) a kráľovského prokurátora. Prejavená dôvera kráľa sa odzrkadlila aj na Detrikovom vlastníctve pôdy. Za svoje zásluhy voči panovníkovi získal rozsiahle majetky (v roku 1229 to bolo jednorázovo 10 popluží zeme v Boršode), a tak sa predkovia rodu Balaša zaradili medzi vysokú šľachtu (barones regni ex officio). Detrik I. mal troch synov Mika I., Mikuláša a Detrika II., ktorí založili tri samostatné vetvy.
Miko I. je najdôležitejší zo všetkých synov, pretože v jeho rodovej línii sa nachádzajú neskorší Balašovci. Jeho syn Michal v rokoch 1253 – 1270 zastával funkciu zvolenského župana. V roku 1273 získal od panovníka mandát o opätovnom nadobudnutí kráľovských majetkov, ktoré boli v tom čase neoprávnene zabrané inými šľachticmi.
Detrik II., spišský župan (1250 – 1254), sa spolu so svojím bratom Mikom I. dohodli pred rokom 1254 s kráľom Belom IV. na výmene svojich majetkov na Orave, Turci a Liptove za majetky Teplička, Varín a Žilina.
V roku 1323 dochádza k výmene majetkov v rode. Mikova línia rodu získava za Varín a hrad Sučany od magistra Donča (z Mikulášovej línie) Ďarmoty a Modrý Kameň, od ktorých si začali členovia rodu písať prídomok „de Gyarmath és Kékkő, Gyarmati, alebo Modrokamenskí“. Rodové meno Balassa začali používať až potomkovia Baláža z Ďarmôt (dol. 1364 – 1388), ktorý bol podžupanom Rábaközu a kastelánom na kráľovskom hrade Kapa v Šopronskej župe. Balašovci získali za svoje služby panovníkom neskôr vysoké hodnosti – dedičného baróna (barones solo nomine) (1561) a grófa (1664).
* Uvedení predkovia rodu Balaša, ktorí dali postaviť Budatín, z moci svojho úradu používali väčšinou úradné pečate (obr. č. 2) v mene kráľa, nemali jednotný rodový erb. Výnimkou bol magister Donč (okolo roku 1277 – po roku 1345), ktorý užíval vlastný úplný erb, ktorý mu panovník Karol Róbert polepšil armálesom v roku 1327. Povolil mu zmeniť strieborné figúry na štíte, na zlaté (obr. č. 3). Najstarší známy doklad o podobe erbu rodu Balaša je z pečate Jána Balašu z roku 1572 – v červenom poli je čierna zubria hlava so zlatými rohmi. Po pravej strane hlavy je zlatá hviezdička a po ľavej strane strieborný polmesiac. Od povýšenia do barónskeho stavu a udelenia vyznamenania Dračieho rádu Melchiorovi v roku 1561, mali Balašovci erb obkolesený korunovaným zeleným drakom (obr. č. 4).
Pečať zvolenského župana Michala. (Zdroj: L. VRTEĽ)
Text: Mgr. Darina Bellovičová, historička Považského múzea
Použitá literatúra:
BEDNÁR, Peter – STANEKOVÁ, Zuzana – ŠIMKO (eds.), Peter. Budatínsky hrad. Považské múzeum 2019.
BUCHTA, Adam. Balašovci a Kysuce do roku 1323. In Zborník Kysuckého múzea v Čadci, 15/2013.
MELIŠ Bernard Jozef. Predkovia Balašovcov v úlohe zvolenských županov do polovice 14. stor.. In FERENCOVÁ, Helena – ANTOLOVÁ, Erika (eds.). Rod Balašovcov v 13. až 19. stor. Modrý Kameň 2012.
NOVÁK, Jozef. Rodové erby na Slovensku I. Bratislava 1980.
VRTEĽ, Ladislav. Osem storočí heraldiky. Bratislava 2003.