Dlho prevládal názor, že šupiny plazov, perie vtákov a srsť cicavcov sú fylogeneticky zhodné štruktúry pokožky. Až podrobnejším morfologickým štúdiom týchto derivátov kože bolo dokázané, že rovnakého pôvodu je iba plazia šupina a vtáčie perie, zatiaľ čo srsť cicavcov je z vývojového hľadiska novotvarom a vyvíjala sa nezávisle na plazej šupine. Chlpy vznikali medzi šupinami plazov, ktoré sa vo vývojovej línii smerujúcej od plazov k cicavcom postupom času redukovali a zachovali sa u niektorých súčasných druhov cicavcov iba v nepatrných zvyškoch. Útvary svojou stavbou nápadne pripomínajúce chlpy cicavcov boli identifikované ako povrchové kožné štruktúry už na fosíliách vtákojašterov skupiny Pterosauria z jurského obdobia druhohôr.
Pravú srsť, tvorenú proteínom alfa-keratínom, nachádzame iba u cicavcov. Na povrchu kože vytvára viac-menej súvislý pokryv tela a v živote cicavcov plní viacero dôležitých funkcií: ochrana povrchu kože pred poranením, termoizolácia, maskovanie alebo naopak v čase reprodukcie nápadnosť sfarbenia, nepremokavosť u polovodných (semiakvatických) druhov cicavcov, ako aj rôzne zmyslové funkcie. Dôležitú úlohu zohrávajú chlpy aj vo vizuálnej komunikácii cicavcov. Každý chlp je totiž spojený s kožnými svalmi a napríklad v ohrození sa srsť zježí a zviera pôsobí odrazu väčším dojmom a môže zastrašiť nepriateľa.
Štúdium a znalosť morfológie chlpov nám pri výskume cicavcov v našom múzeu pomáha pri identifikácii pobytových znakov, ktoré pri svojej činnosti zanechávajú po sebe v teréne. 
Takou činnosťou je predovšetkým každodenná starostlivosť o srsť, ako aj značkovacie správanie, ktoré je súčasťou teritoriálneho správania. Pri starostlivosti o pokryv tela veľké druhy cicavcov (párnokopytníky a mäsožravce) s obľubou využívajú kmene stromov s drsnou borkou (napr. borovice alebo smrekovce opadavé, duby a pod.), otierajú sa o ne a zbavujú sa tak nepríjemných vonkajších parazitov alebo čistia srsť od rôznych nečistôt. Srsť sa zachytáva na kôre stromov aj vtedy, keď si veľké cicavce značkujú svoje teritóriá. Ak v teréne narazíme na strom, ktorého kmeň poslúžil buď na čistenie srsti, alebo na označenie domovského okrsku, môžeme z neho získať vzorku chlpov, patriacich často aj viacerým druhom cicavcov.
Z chlpov veľkých cicavcov, ktoré sme našli v teréne, sme v laboratórnych podmienkach pripravili mikroskopické preparáty. Pri 400 násobnom zväčšení sme na chlpe dokázali rozlíšiť jeho jednotlivé časti, ktoré slúžia ako dôležité diagnostické znaky pri jeho presnej druhovej determinácii. Obr. 2 približuje mikroskopickú stavbu chlpu medveďa hnedého.
Ukážky vzoriek chlpov párnokopytníkov (Artiodactyla):
Text a foto: Ladislav Hlôška – zoológ Považského múzea v Žiline