Pĺšika lieskového (Muscardinus avellanarius) sme si v rámci prebiehajúcich výskumných aktivít v Považskom múzeu vybrali ako objekt výskumu už pred piatimi rokmi (v roku 2013). Odvtedy sme každoročne, v opakovaných, približne jednomesačných časových intervaloch podnikali vo vegetačnom období (marec – október) vzrušujúce výpravy do lokalít, kde žijú jeho lokálne populácie. Motivovala nás zvedavosť a neutíchajúca túžba poodhaliť niečo z doteraz neznámych aspektov jeho biológie a ekológie. Naše trpezlivé a cieľavedomé bádanie prinieslo ovocie. V nainštalovaných hniezdnych boxoch sa už zakrátko objavili prvé jedince pĺšikov. Niektoré z nich tu odchovali aj viaceré generácie mláďat, čo ešte viac obohatilo naše poznatky o jeho reprodukcii. Okrem iného sme dospeli k zaujímavému zisteniu, že pĺšik sa úspešne šíri krovinovými pásmi hlboko do podhorských údolí a kotlín a úspešne sa rozmnožuje aj v skultúrnenej krajine. V letnom období, keď sa pod vplyvom klimatických zmien čoraz častejšie stretávame s dlhými obdobiami sucha v letnom období, nás doslova ohúrilo, že v biotopoch vystavených priamemu (napr. krovinové biotopy v agrobiocenózach) účinku slnečných lúčov (insolácie) s nedostakom vody, pĺšiky migrujú na miesta s priaznivejšou, ale hlavne vlhšou mikroklímou. Vo vlhších, chladnejších a zalesnených horských údoliach pĺšiky zotrvávajú na mieste po celý rok a úspešne sa tu i rozmnožujú.

Výskum ekológie pĺšika lieskového bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Lebo len dlhodobý výskum, a platí to pre ktorýkoľvek živočíšny druh, môže byť korunovaný úspechom. Ak ho výskumník, zoológ, skúma čo najdlhšie. Biologické druhy totiž podliehajú obrovskej individuálnej variabilite, dokonca aj príbuzné jedince toho istého druhu môžu reagovať na rovnaký podnet rôznym spôsobom. A aby sme dokázali túto variabilitu postihnúť v celej jej šírke a rozmanitosti, musíme sa vyzbrojiť nekonečnou trpezlivosťou, aby sme všetky tieto javy mohli zaregistrovať a neskôr analyzovať.

Facebooktwittergoogle_plusmail