Hrad Strečno bude pre návštevníkov otvorený už len do konca novembra počas víkendu 25. – 26. 11. 2017 (od 9.00 do 15.00 hod.). V zimnom období bude hrad pre verejnosť zatvorený. Jeho brány sa opäť otvoria v apríli 2018.
V priestore hradu – v južnej bráne a južnom paláci je v troch miestnostiach nainštalovaná expozícia, ktorá prezentuje prehistóriu a históriu hradu Strečno a okolitého regiónu. Pozostáva z archeologickej časti, historickej časti a hradnej kuchyne.
Najznámejšou historickou osobnosťou, ktorá na hrade žila, je bezpochyby Žofia Bosniaková, manželka Františka Vešeléniho. Pre svoje dobré skutky a pomoc chorým a chudobným bola nazývaná aj Svätica zo Strečna. Zomrela ako 34-ročná v roku 1644. Keď po 45-tich rokoch našli cisárski vojaci jej telo v krypte na hrade, bolo takmer neporušené. V krypte hradu Strečno je umiestnená hlinená kópia Žofiinej múmie. Táto tvorí súčasť stálej expozície inštalovanej v kaplnke. Vo vedľajšej miestnosti sú vystavené kópie listín a predmety súvisiace so životom Žofie Bosniakovej.
Prvý projekt, ktorý sa zaoberal Žofiou Bosniakovou bol realizovaný v roku 2007 prostredníctvom dotačného systému Ministerstva kultúry SR. V projekte bola hlavná myšlienka upozorniť na osobnosť Žofie Bosniakovej. V kaplnke bola otvorená krypta – miesto jej posledného odpočinku, kde bola umiestnená kópia múmie, ktorá bola v tom čase ešte zachovaná v Tepličke nad Váhom. V nasledujúcom roku bola realizovaná vo výstavnom priestore 1. výstava o Žofii Bosniakovej.
Žofia Bosniaková – legenda a kult bol názov mikroprojektu cezhraničnej spolupráce Považského múzea v Žiline a dlhoročného poľského partnera, obcou Ślemień. Jednou z úspešne zavŕšených aktivít, ktorú v súčasnosti môžu obdivovať návštevníci hradu Strečno, je obnova hradnej kaplnky venovanej patrónke hradu, Žofii Bosniakovej. 
Okrem nových vitráží gotických okien sa najväčšej pozornosti teší replika Žofie, umiestnená v sklenenom katafalku v otvorenej krypte kaplnky. Realizátorom figuríny bol ateliér žilinského akademického maliara Stana Lajdu. V tragický rok upálenia Žofiinej múmie v Tepličke nad Váhom, Stano Lajda navštívil Považské múzeum v Žiline s myšlienkou a možnými návrhmi vyhotovenia Žofiinej repliky. Príležitosťou realizácie myšlienky sa stal práve spomínaný cezhraničný projekt, ktorý ju aj finančne podporil. Novou replikou sme symbolicky prinavrátili Žofiu do priestorov, kde dlhodobo žila, a tak si môžeme neustále pripomínať jej nadčasový odkaz pre ďalšie generácie. Žofia tvorí súčasť stálej expozície hradu, vo vedľajšej miestnosti sú vystavené kópie listín a predmety súvisiace s jej životom.
V roku 1995 pán Lajda namaľoval na objednávku múzea portréty Františka Vešeléniho a jeho manželky Žofie, ktoré sú umiestnené v kaplnke hradu.
Hrad z prelomu 13. a 14. storočia je prístupný verejnosti ako konzervovaná ruina. Vznikol pôvodne ako strážny objekt pri ceste do Turca, kde sa vyberalo mýto. Postupne narástol do rozmerov 165 x 61 m. Mohutné viacnásobné opevnenie na západnej a južnej strane – silné múry, veže, bastióny, 4 brány urobili z neho najlepšie opevnený hrad na hornom Považí. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po dlhotrvajúcich rekonštrukčných prácach je sprístupnený od roku 1995.