V\u00a0priestoroch Budat\u00ednskeho hradu sme 11. j\u00fala popoludn\u00ed otvorili putovn\u00fa v\u00fdstavu \u013dudia a\u00a0poklady lu\u017eickej kult\u00fary \u2013 Severoz\u00e1padn\u00e9 Slovensko na prelome bronzov\u00e9ho a\u00a0\u017eelezn\u00e9ho veku. Archeologick\u00e1 v\u00fdstava dokumentuj\u00faca tie najvz\u00e1cnej\u0161ie n\u00e1lezy lu\u017eickej kult\u00fary je projektom Pova\u017esk\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0\u017diline, Oravsk\u00e9ho m\u00fazea P. O. Hviezdoslava a\u00a0Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0Martine.<\/p>\n
V\u00fdstavu otvorili pr\u00edjemn\u00e9 t\u00f3ny harfy hudobn\u00edka Pavla Rep\u00e1\u0148a. Desiatky n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov priv\u00edtal riadite\u013e Pova\u017esk\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0\u017diline Mgr. Michal Jureck\u00fd v\u00a0miestnosti, kde sa e\u0161te ned\u00e1vno nach\u00e1dzala expoz\u00edcia historick\u00e9ho drot\u00e1rstva: \u201eSom r\u00e1d, \u017ee Ve\u013ek\u00fa s\u00e1lu otv\u00e1rame pr\u00e1ve touto v\u00fdnimo\u010dnou v\u00fdstavou, ktor\u00e1 je v\u00fdsledkom iniciat\u00edvy pracovn\u00edkov troch m\u00faze\u00ed.\u201c<\/em> O\u00a0prvotnom n\u00e1pade, realiz\u00e1cii aj o\u00a0katal\u00f3gu s\u00a0rovnomenn\u00fdm n\u00e1zvom porozpr\u00e1vala archeologi\u010dka Pova\u017esk\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0\u017diline Mgr. Zuzana Stanekov\u00e1. \u201eLu\u017eick\u00e1 kult\u00fara je pre hist\u00f3riu Slovenska z\u00e1sadn\u00e1. Okrem hornat\u00fdch oblast\u00ed n\u00e1\u0161ho \u00fazemia zaberala takmer cel\u00fa oblas\u0165 dne\u0161n\u00e9ho Po\u013eska, pri\u013eahl\u00fa \u010das\u0165 \u010ciech, Moravy a\u00a0v\u00fdchodn\u00e9ho Nemecka, kde bola v\u00a019. storo\u010d\u00ed rozpoznan\u00e1. Svoj vrchol dosiahla okolo roku 1000 pred n. l. a\u00a0charakterizuj\u00fa ju najm\u00e4 \u017eiarov\u00e9 hroby s\u00a0milodarmi v\u00a0r\u00f4znej podobe od \u0161perkov, cez zbrane a\u017e po potraviny. D\u00f4le\u017eit\u00fdm materi\u00e1lom v\u00a0tej dobe bol bronz, ktor\u00fd \u013eudia vyu\u017e\u00edvali na rozmanit\u00e9 \u00fa\u010dely. Napr\u00edklad n\u00edm zdobili oble\u010denie a\u00a0pod\u013ea jeho mno\u017estva bolo hne\u010f jasn\u00e9, z\u00a0ak\u00fdch majetkov\u00fdch pomerov osoba poch\u00e1dza. Okrem \u0161perkov a\u00a0r\u00f4znych zbran\u00ed z\u00a0bronzu, vr\u00e1tane vz\u00e1cnych me\u010dov,m\u00f4\u017eu n\u00e1v\u0161tevn\u00edci na v\u00fdstave obdivova\u0165 trojrozmern\u00fd model hradiska so s\u00eddliskom, obytn\u00e9ho domu aj pohrebn\u00fa hranicu v\u00a0\u017eivotnej ve\u013ekosti.\u201c <\/em>pribl\u00ed\u017eila archeologi\u010dka. Modely a\u00a0rekon\u0161trukcie vytvoril archeol\u00f3g Mgr. Marek Both zo Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0Martine, ktor\u00fd bol na vernis\u00e1\u017ei aj s\u00a0\u010fal\u0161ou spoluautorkou Mgr. Dominikou Andre\u00e1nskou. T\u00e1 sa podie\u013eala predov\u0161etk\u00fdm na grafickej \u00faprave katal\u00f3gu k v\u00fdstave. Autorkou ideov\u00e9ho n\u00e1vrhu v\u00fdstavy je Barbora Danielov\u00e1 z\u00a0Oravsk\u00e9ho m\u00fazea P. O. Hviezdoslava v\u00a0Dolnom Kub\u00edne.<\/p>\n Autori boli pr\u00edtomn\u00fdm k\u00a0dispoz\u00edcii aj po ofici\u00e1lnej \u010dasti a\u00a0ochotne im odpovedali na v\u0161etky zvedav\u00e9 ot\u00e1zky. \u013dud\u00ed fascinovalo, ako archeol\u00f3govia z\u00a0mal\u00fdch artefaktov dok\u00e1zali zrekon\u0161truova\u0165 cel\u00e9 obydlie \u010di ak\u00ed vynaliezav\u00ed a\u00a0\u0161ikovn\u00ed boli na\u0161i predkovia.<\/p>\n V\u00fdstava je v\u00a0Budat\u00ednskom hrade pre verejnos\u0165 pr\u00edstupn\u00e1 do 20. okt\u00f3bra.<\/p>\n