Ako zmena kl\u00edmy ovplyv\u0148ovala potravu sov na na\u0161om \u00fazem\u00ed? Nielen na t\u00fato ot\u00e1zku odpovedal popredn\u00fd osteol\u00f3g eur\u00f3pskeho form\u00e1tu Ing. J\u00e1n Obuch, PhD. \u00a0na predn\u00e1\u0161ke, ktor\u00e1 sa konala 18. 2. v\u00a0Budat\u00ednskom hrade. Organizovan\u00e1 bola v\u00a0r\u00e1mci podujat\u00ed M\u00fazeum pre v\u00e1s a\u00a0z\u00e1rove\u0148 ako sprievodn\u00e1 aktivita k\u00a0aktu\u00e1lnej v\u00fdstavy s\u00a0n\u00e1zvom Stavovce severoz\u00e1padn\u00e9ho Slovenska.<\/p>\n
Dopoludnia predstavil J. Obuch v\u00a0skratke v\u00fdsledky svojich celo\u017eivotn\u00fdch v\u00fdskumov stredo\u0161kolsk\u00fdm \u0161tudentom. Popoludn\u00ed o\u00a0svojej pr\u00e1ci rozpr\u00e1val verejnosti. B\u00fdval\u00fd zool\u00f3g Pova\u017esk\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0\u017diline, ktor\u00fd tu p\u00f4sobil takmer pred 40 rokmi, si zaspom\u00ednal aj na svoje za\u010diatky. Dlhodob\u00e9 zmeny potravy \u0161tyroch druhov sov: v\u00fdra skaln\u00e9ho, plamienky driemavej, sovy lesnej a\u00a0u\u00a0n\u00e1s u\u017e vyhynutej belanej tundrovej sk\u00fama u\u017e naozaj dlh\u00e9 obdobie. Jeho v\u00fdskum vych\u00e1dza z\u00a0ohromnej vzorky desiatok tis\u00edc kusov potravy z\u00a0\u00fazemia Slovenska a\u00a0v\u00fdsledky spadaj\u00fa a\u017e do obdobia spred 30\u00a0000 rokov. Kosti zbieral v\u00a0jaskyniach a\u00a0skaln\u00fdch previsoch, kde boli hniezda alebo odpo\u010dinkov\u00e9 miesta. Sledoval zmeny fauny od tundrov\u00fdch a\u00a0lesotundrov\u00fdch druhov, pri\u010dom viacer\u00e9 z\u00a0nich s\u00fa u\u017e pre n\u00e1s exotick\u00e9, napr\u00edklad lum\u00edky a\u00a0snehule, cez n\u00e1stup typick\u00fdch lesn\u00fdch druhov a\u017e po druhy l\u00fak a\u00a0pol\u00ed. Mo\u017en\u00e9 pr\u00ed\u010diny t\u00fdchto zmien uv\u00e1dza takto: \u201eZ dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska to boli ur\u010dite v\u00fdrazn\u00e9 zmeny kl\u00edmy, ktor\u00e9 pos\u00favali cel\u00e9 vegeta\u010dn\u00e9 obdobia. Najchladnej\u0161\u00edm bolo obdobie pred 27\u00a0000 a\u017e 24\u00a0000 rokmi, kedy \u013eadovec pokr\u00fdval cel\u00e9 Po\u013esko a\u00a0Nemecko a\u00a0na severe Slovenska \u017eili druhy \u017eivo\u010d\u00edchov, ktor\u00e9 tu dnes nen\u00e1jdeme. V\u00a0obdob\u00ed od 21\u00a0000 a\u017e po 18 000 sa kl\u00edma ve\u013emi nemenila a\u00a0na severe Slovenska sa vyskytovalo pribli\u017ene 25 druhov cicavcov a\u00a045 druhov vt\u00e1kov. Otep\u013eovanie a\u00a0ochladzovanie sa striedalo a\u017e do roku 10\u00a0000. Odvtedy sa u\u017e len otep\u013euje a\u00a0\u0165a\u017eko predpoklada\u0165, \u010do n\u00e1s \u010dak\u00e1. Z\u00a0kr\u00e1tkodobej\u0161ieho h\u013eadiska maj\u00fa na kl\u00edmu ur\u010dite vplyvy \u010dloveka, najm\u00e4 zjavn\u00e9 vlny koloniz\u00e1cie a\u00a0s\u00a0t\u00fdm spojen\u00e9 odles\u0148ovanie, ke\u010f sa v\u00a0lesnej krajine za\u010dali objavova\u0165 l\u00fa\u010dne, pr\u00edpadne a\u017e stepn\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy.<\/em> Podrobnej\u0161ie s\u00fa zmapovan\u00e9 zmeny v\u00a0po\u013enohospod\u00e1rskom vyu\u017e\u00edvan\u00ed krajiny, od postupnej intenzifik\u00e1cie obhospodarovania p\u00f4dy spojen\u00fdm s ochudob\u0148ovan\u00edm druhovej bohatosti pol\u00ed, a\u017e po vplyvy socialistick\u00e9ho riadenia krajiny, ako odvod\u0148ovanie l\u00fak,\u00a0sce\u013eovanie medz\u00ed a\u00a0intenz\u00edvna \u017eivo\u010d\u00ed\u0161na v\u00fdroba.\u201c <\/em>V\u00a0potrave sov sa tieto zmeny prejavili napr\u00edklad tak\u00fdmto sp\u00f4sobom: \u201eKe\u010f bola mal\u00e1 ponuka cicavcov a\u00a0vt\u00e1kov, musel v\u00fdr skaln\u00fd lovi\u0165 \u017eaby. Naopak, dnes s\u00fa vysoko zast\u00fapen\u00e9 napr\u00edklad je\u017ee, ktor\u00e9 sa \u010dasto vyskytuj\u00fa na l\u00fakach a\u00a0pasienkoch. Pri v\u00fdskume kost\u00ed z\u00a0hniezda plamienky driemavej v\u00a0Kostole sv. \u0160tefana Kr\u00e1\u013ea v\u00a0\u017diline som zase zistil, \u017ee v\u00a015. a\u017e 16. storo\u010d\u00ed tvorili a\u017e 80 % jej potravy my\u0161ovit\u00e9 hlodavce a\u00a0zvy\u0161ok hrabo\u0161 lesn\u00fd. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti je to presne naopak. Pod\u013ea m\u0148a to s\u00favis\u00ed s\u00a0d\u013a\u017ekou a\u00a0sp\u00f4sobom \u017eatvy na tomto \u00fazem\u00ed. My\u0161i nemaj\u00fa tak\u00fd pr\u00edstup k\u00a0semen\u00e1m ako v\u00a0minulosti a\u00a0ke\u010f\u017ee hrabo\u0161e sa \u017eivia zelen\u00fdm porastom, \u017eatva ich neovplyv\u0148uje,\u201c<\/em> vysvetlil J. Obuch. Vedec pon\u00fakal mnoho pr\u00edkladov z\u00a0praxe, ktor\u00e9 boli dolo\u017een\u00e9 zauj\u00edmav\u00fdmi fotografiami. Po Slovensku pre\u0161iel aj na v\u00fdskumy v\u00a0in\u00fdch \u010dastiach Eur\u00f3py a\u00a0v\u00a0\u00c1zii. Obecenstvo doslovne hltalo v\u0161etky pr\u00edbehy a v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 z\u00e1\u017eitky. \u013dud\u00ed t\u00e1to t\u00e9ma naozaj zaujala a\u00a0v\u00a0ot\u00e1zkach pokra\u010dovali aj po predn\u00e1\u0161ke. \u00a0<\/p>\n N\u00e1v\u0161tevn\u00edci sa z\u00a0v\u00fdchodn\u00e9ho pal\u00e1ca hradu plynule presunuli na v\u00fdstavu Stavovce severoz\u00e1padn\u00e9ho Slovenska, ktorou ich previedol muze\u00e1lny zool\u00f3g Ing. J\u00e1n Kicko, PhD. Predstavil cicavce a\u00a0vt\u00e1ky \u017eij\u00face na na\u0161om \u00fazem\u00ed, pribl\u00ed\u017eil jednotliv\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy a\u00a0nevynechal ani zauj\u00edmavosti. Ke\u010f\u017ee niektor\u00ed n\u00e1v\u0161tevn\u00edci boli z\u00a0odbornej obce, diskusie na r\u00f4zne zoologick\u00e9 t\u00e9my pokra\u010dovali a\u017e do ve\u010dera.<\/p>\n