{"id":74378,"date":"2026-01-30T11:42:06","date_gmt":"2026-01-30T10:42:06","guid":{"rendered":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378"},"modified":"2026-02-02T08:14:51","modified_gmt":"2026-02-02T07:14:51","slug":"majitelia-budatinskeho-hradu-6-cast","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378","title":{"rendered":"Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165)"},"content":{"rendered":"<p><strong>Rod \u010c\u00e1ki<\/strong><\/p>\n<p>\u010c\u00e1kiovci (Cs\u00e1ky) poch\u00e1dzaj\u00fa zo Satumarskej stolice, kde v 14. stor. z\u00edskali obec Adri\u00e1n a v susednej Bih\u00e1rskej stolici obec Cheresig. N\u00e1zvy oboch majetkov za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 ako svoj pr\u00eddomok <em>K\u0151r\u00f6sszegi \u00e9s <\/em><em>Adorj\u00e1ni. <\/em>Ich najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm predkom bol <strong>\u0160tefan VII. \u010c\u00e1ki<\/strong> zv. <strong>Ve\u013ek\u00fd<\/strong> (\u20551570 \u2012 \u2020september 1605), ktor\u00fd ako prv\u00fd pri\u0161iel na \u00fazemie Slovenska. V roku 1603 z\u00edskal \u0160ari\u0161sk\u00fd hrad aj s panstvom, ktor\u00fd sa stal jeho s\u00eddlom. V roku 1639 <strong>\u0160tefan VIII. \u010c\u00e1ki<\/strong> (\u20551603 \u2012 \u20201662) z\u00edskal po Turzovcoch do vlastn\u00edctva Spi\u0161sk\u00fd hrad, pravdepodobne z\u00edskal v tomto obdob\u00ed od panovn\u00edka aj gr\u00f3fsky titul a stal sa ako prv\u00fd z rodu spi\u0161sk\u00fdm \u017eupanom. Po jeho smrti sa rod rozdelil na dve vetvy \u2012 sedmohradsk\u00fa a uhorsk\u00fa. Majetky zdedili jeho dvaja synovia \u2012 v Uhorsku <strong>\u0160tefan X<\/strong>. (\u20551635 \u2013 \u20201699) a v\u00a0Sedmohradsku zase <strong>Ladislav<\/strong> (\u20551641 \u2013 \u20201698).<\/p>\n<p>\u0160tefan X. \u010c\u00e1ki mal 26 det\u00ed. Po jeho smrti sa v roku 1702 uskuto\u010dnila majetkov\u00e1 de\u013eba uhorskej vetvy, pri ktorej z nej vzniklo nieko\u013eko l\u00edni\u00ed \u2012 ko\u0161ick\u00e1 (aj tzv. ko\u0161icko-tren\u010dianska), kluknavsk\u00e1, ili\u00e1\u0161ovsk\u00e1, hodkovsk\u00e1 a bijacovsk\u00e1. Postupne sa tieto vetvy menili a vyv\u00edjali. V 19. stor. e\u0161te vznikla (druh\u00e1) sedmohradsk\u00e1, ko\u0161icko-budat\u00ednska a prakovsk\u00e1 l\u00ednia rodu.<\/p>\n<p>Sob\u00e1\u0161om Jozef\u00edny Su\u0148ogovej a gr\u00f3fa <strong>Antona II. \u010c\u00e1kiho<\/strong> (\u20551747 \u2013 \u20201806), spi\u0161sk\u00e9ho \u017eupana a\u00a0komorsk\u00e9ho tajn\u00e9ho radcu, vznikla <strong>ko\u0161icko-budat\u00ednska l\u00ednia<\/strong> (aj tzv. tren\u010dianska) uhorskej vetvy. Na z\u00e1klade panovn\u00edkom ods\u00fahlasenej pr\u00e1vnej prefekcie z\u00edskala Jozef\u00edna Su\u0148ogov\u00e1 a\u00a0jej mu\u017esk\u00ed potomkovia Anton Bruno a\u00a0\u0160tefan XV. po smrti J\u00e1na Nepomuka Su\u0148oga do vlastn\u00edctva Budat\u00ednske panstvo. Obaja synovia \u017eili preva\u017ene na rodinn\u00fdch majetkoch na v\u00fdchodnom Slovensku. Majite\u013eom Budat\u00ednskeho panstva sa ofici\u00e1lne stal <strong>\u0160tefan XV. \u010c\u00e1ki <\/strong>(\u205520. 8. 1789 \u2012 \u202026. 5. 1829) po smrti svojej matky v roku 1816. Ich sestra Apol\u00f3nia sa vydala za Vincenta P\u00e1lfiho z \u010cerven\u00e9ho Kame\u0148a v roku 1818. Po \u0160tefanovej smrti z\u00edskal panstvo jeho najstar\u0161\u00ed syn <strong>Ladislav XII. \u010c\u00e1ki<\/strong> (\u205521. 12. 1820 \u2012 \u20203. 1. 1891), ktor\u00fd bol v\u00fdznamnou osobnos\u0165ou revolu\u010dn\u00fdch rokov. Okrem toho, \u017ee bol spi\u0161sk\u00fdm (1848) a nitrianskym \u017eupanom (1867 \u2012 1876), bol aj vl\u00e1dnym komis\u00e1rom Spi\u0161skej a \u0160ari\u0161skej stolice v rokoch 1867 \u2012 1876. Na uhorsk\u00fdch snemoch (1843, 1844, 1847 a\u017e 1848), ako \u010dlen panskej snemovne, bol pr\u00edvr\u017eencom reformn\u00e9ho hnutia strednej \u0161\u013eachty. V revolu\u010dn\u00fdch rokoch 1848 \u2012 1849 st\u00e1l na strane \u013dudov\u00edta Ko\u0161\u00fata (ma\u010farskej strane). Na Budat\u00ednskom hrade nechal ubytova\u0165 ma\u010farsk\u00fa domobranu v \u010dase chystan\u00e9ho cis\u00e1rskeho \u00fatoku od Jablunkova a v rodinnej \u017eeleziarni v Prakovciach dal lia\u0165 del\u00e1 pre revolu\u010dn\u00fa arm\u00e1du. Ma\u010farsk\u00e9 vojsk\u00e1 boli nakoniec pri Budat\u00edne porazen\u00e9 cis\u00e1rskymi vojskami dvakr\u00e1t. Pri odchode vojsk 10. janu\u00e1ra 1849 bol hrad podp\u00e1len\u00fd. Po\u017eiar pal\u00e1cov\u00e9 budovy zna\u010dne po\u0161kodil a z\u00e1rove\u0148 nen\u00e1vratne zni\u010dil budat\u00ednsky arch\u00edv. Po por\u00e1\u017eke ma\u010farskej revol\u00facie musel Ladislav utiec\u0165 do Franc\u00fazska, preto\u017ee bol ods\u00faden\u00fd na trest smrti. V roku 1857 dostal od panovn\u00edka milos\u0165 a smel sa vr\u00e1ti\u0165 do Uhorska, kde sa na\u010falej venoval politike. Bol z\u00e1stancom rak\u00fasko-uhorsk\u00e9ho vyrovnania, bol poslancom uhorsk\u00e9ho snemu a v roku 1887 jeho podpredsedom. Bol \u010dlenom De\u00e1kovej strany a nesk\u00f4r Liber\u00e1lnej strany. V roku 1876 z\u00edskal Leopoldov rad.<\/p>\n<p>V tomto obdob\u00ed k Budat\u00ednskemu panstvu patrili tri ka\u0161tiele. Dva star\u0161ie sa nach\u00e1dzali v Radoli a vo Visolajoch, kde boli majere. V tridsiatych rokoch 19. stor. dala postavi\u0165 gr\u00f3fka \u013dudmila \u010c\u00e1kiov\u00e1, Ladislavova matka, v Budat\u00edne nov\u00fd ka\u0161tie\u013e v emp\u00edrovom \u0161t\u00fdle. Dnes u\u017e neexistuje. Hrad bol prestavan\u00fd v 30. a 40. rokoch 19. stor., kedy sa zmenil vzh\u013ead ve\u017ee. Cibu\u013eov\u00fa strechu nahradila nov\u00e1 neogotick\u00e1 nadstavba ukon\u010den\u00e1 historizuj\u00facim cimbur\u00edm a ma\u0161ikulami. Budovy predhradia boli prestavan\u00e9 v \u0161t\u00fdle neskor\u00e9ho klasicizmu. Z t\u00fdchto \u00faprav poch\u00e1dza aj vn\u00fatorn\u00e1 v\u00fdma\u013eba kaplnky a park. V druhej polovici 19. stor. boli prv\u00e9 \u00fapravy hradu zameran\u00e9 na po\u017eiarom nepo\u0161koden\u00fa ve\u017eu, ktor\u00e1 z\u00edskala nov\u00fa strechu v ku\u017ee\u013eovom tvare. V roku 1870 do\u0161lo k zmen\u0161eniu rozlohy parkovej plochy v\u00fdstavbou ko\u0161icko-bohum\u00ednskej \u017eeleznice, ktor\u00e1 pre\u0165ala jej v\u00fdchodn\u00fa \u010das\u0165. V tomto roku do\u0161lo aj k \u010diasto\u010dnej rekon\u0161trukcii hradu. V hornom hrade boli na pal\u00e1cov\u00fdch budov\u00e1ch obnoven\u00e9 krovy a mal\u00e1 \u010das\u0165 z\u00e1padn\u00e9ho kr\u00eddla pri kaplnke. V priestoroch hradu bol ubytovan\u00fd vojensk\u00fd pr\u00e1por, ktor\u00fd s\u00eddlil na hrade a\u017e do 1. svetovej vojny. V\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 hradu sl\u00fa\u017eila ako pis\u00e1rne, v budove pred hradom boli kas\u00e1rne a sklen\u00edky boli zmenen\u00e9 na dom\u010deky d\u00f4stojn\u00edkov.<\/p>\n<p>Ladislav \u010c\u00e1ki zomrel bez potomkov v\u00a0roku 1891. Budat\u00ednske panstvo zdedili jeho sestry <strong>Gizela Vikt\u00f3ria <\/strong>(niekde Irma)<strong> K\u0151nigsegov\u00e1<\/strong> a\u00a0<strong>\u0160arlota Hu\u0148adyov\u00e1<\/strong>. Gizela Vikt\u00f3ria o\u00a0rok nesk\u00f4r zomrela a\u00a0panstvo ostalo \u0160arlote a\u00a0jej man\u017eelovi Ladislavovi Hu\u0148adymu. Po \u0160arlotinej smrti v\u00a0roku 1899 si panstvo rovn\u00fdm dielom rozdelili jej pr\u00edbuzn\u00ed: <strong>J\u00falius, Alb\u00edn <\/strong>a <strong>Gejza<\/strong> \u010c\u00e1kiovci z\u00a0ko\u0161ickej vetvy. Takto rozdelen\u00e9 ostalo do 27. marca 1907, kedy sa jedin\u00fdm a\u00a0posledn\u00fdm vlastn\u00edkom stal gr\u00f3f <strong>Gejza \u010c\u00e1ki<\/strong> (\u20551. 9. 1878 \u2013 \u202031. 8. 1974). V tom istom roku si za man\u017eelku zobral svoju vzdialen\u00fa pr\u00edbuzn\u00fa Al\u017ebetu \u010c\u00e1kiov\u00fa. Gr\u00f3f zdedil hrad v zanedbanom stave, a preto spolu so svojou man\u017eelkou a dc\u00e9rou Nat\u00e1liou b\u00fdvali v spomenutom ka\u0161tieli v Budat\u00edne.<\/p>\n<p>Obnova hradu za\u010dala v roku 1912 pod\u013ea projektov v\u00fdznamn\u00e9ho architekta a re\u0161taur\u00e1tora Kolomana Luxa z Budape\u0161ti a dotkla sa takmer v\u0161etk\u00fdch objektov na hrade. Ch\u00e1traj\u00face pal\u00e1cov\u00e9 budovy doln\u00e9ho hradu definit\u00edvne odstr\u00e1nili a zachovan\u00e9 ostali len priestory p\u00f4vodn\u00e9ho pr\u00edzemia, ktor\u00e9 sa nesk\u00f4r stali z\u00e1kladom novej terasy. Spodn\u00e9 podla\u017eie ve\u017ee bolo zasypan\u00e9. Po 1. svetovej vojne, ktor\u00e1 preru\u0161ila prestavbu, sa obnovili pr\u00e1ce a\u017e v rokoch 1922 \u2012 1923 pod veden\u00edm stavite\u013ea Murka, ktor\u00fd vyu\u017e\u00edval star\u0161ie pl\u00e1ny architekta Luxa. Rekon\u0161trukcia v\u00fdrazne zasiahla do vn\u00fatorn\u00fdch priestorov ve\u017ee, kde doch\u00e1dzalo k vertik\u00e1lnemu zjednocovaniu priestorov. \u00dapravou pre\u0161iel aj v\u00fdchodn\u00fd, severn\u00fd a z\u00e1padn\u00fd pal\u00e1c, kde boli pou\u017eit\u00e9 neorenesan\u010dn\u00e9 prvky (ark\u00e1da, fas\u00e1da a okn\u00e1). Majite\u013e hradu v r\u00e1mci svojich spolo\u010densk\u00fdch potrieb pri rekon\u0161trukcii venoval pozornos\u0165 najm\u00e4 reprezentat\u00edvnym miestnostiam v hornom podla\u017e\u00ed hradu, ku ktor\u00fdm dal vybudova\u0165 ako reprezenta\u010dn\u00fd vstupn\u00fd priestor nov\u00fa s\u00e1lov\u00fa budovu na juhoz\u00e1padnej strane. V pr\u00edstavbe na v\u00fdchodnej strane vznikla \u201estredovek\u00e1\u201c jed\u00e1le\u0148 s dreven\u00fdm obkladom a vyrez\u00e1van\u00fdm stropom. V r\u00e1mci vn\u00fatornej v\u00fdzdoby hradu boli \u010falej pou\u017eit\u00e9 neobarokov\u00e9 a neoklasicistick\u00e9 prvky (dvere a z\u00e1bradlie), \u010d\u00edm patr\u00ed Budat\u00ednsky hrad medzi pozoruhodn\u00e9 pr\u00edklady doznievaj\u00faceho historizmu.<\/p>\n<p>Po 1. svetovej vojne \u0161\u013eachta pri\u0161la o svoj pr\u00e1vny status a podaktor\u00ed otvorene vystupovali proti nov\u00e9mu demokratick\u00e9mu zriadeniu. Gr\u00f3f Gejza \u010c\u00e1ki patril medzi t\u00fdch, ktor\u00ed sa prisp\u00f4sobili dobe. Svoje majetky, ktor\u00e9 na\u010falej vlastnil, vyu\u017eil na podnikanie. Podnikal v oblasti po\u013enohospod\u00e1rstva, \u0165a\u017eby dreva, prenaj\u00edmal rybolovn\u00e9 pr\u00e1vo a kompu na rieke V\u00e1h. Bol milovn\u00edkom spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota, mal vycibren\u00fd vkus pre umenie a hudbu a r\u00e1d \u0161portoval. Na svojich pozemkoch, najm\u00e4 v Povinskej doline, organizoval pre priate\u013eov po\u013eova\u010dky. Bol ve\u013emi vzdelan\u00fd, ovl\u00e1dal pribli\u017ene 7 jazykov. Vo ve\u017ei si zriadil kni\u017enicu, v ktorej tr\u00e1vil ve\u013ea \u010dasu. Medzi miestnymi v Budat\u00edne bol ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00fd. Ve\u013ea star\u0161\u00edch obyvate\u013eov \u017diliny a okolia si na gr\u00f3fa pam\u00e4t\u00e1 ako na vysok\u00e9ho p\u00e1na s pali\u010dkou, ktor\u00fd sa k ostatn\u00fdm spr\u00e1val milo a priate\u013esky. Materi\u00e1lne podporoval stavbu \u0161k\u00f4l a finan\u010dne \u013eud\u00ed postihnut\u00fdch \u017eiveln\u00fdmi pohromami. Ke\u010f obyvatelia po\u017eiadali gr\u00f3fa o podporu, v\u017edy im vy\u0161iel v \u00fastrety.<\/p>\n<p>Napriek tomu, \u017ee bol \u0161\u013eachtic zo starobyl\u00e9ho ma\u010farsk\u00e9ho rodu, od za\u010diatku prejavoval lojalitu k vznikaj\u00facej \u010cSR svojou verejnou \u010dinnos\u0165ou, \u010do bolo na Slovensku ve\u013ekou raritou. Postavil sa do \u010dela miestnej SNR v Budat\u00edne a z tejto poz\u00edcie riadil chod obce a\u017e do ustanovenia \u010desko-slovensk\u00fdch \u0161t\u00e1tnych org\u00e1nov. V roku 1919 sa medzi prv\u00fdmi prihl\u00e1sil za \u010dlena obnovenej Matice slovenskej, ktorej prispel sumou 2 000 K\u010ds. V roku 1942 bol spoluzakladate\u013eom Slovenskej n\u00e1rodnej kni\u017enice a podporoval spolupr\u00e1cu Slov\u00e1kov s \u010cechmi. Jeho loj\u00e1lnos\u0165 vo\u010di \u010cSR potvrdzuje hl\u00e1senie \u017eilinsk\u00e9ho okresn\u00e9ho n\u00e1\u010deln\u00edka z febru\u00e1ra 1924, ktor\u00e9 bolo adresovan\u00e9 pova\u017esk\u00e9mu \u017eupanovi.<\/p>\n<p><em>\u201e\u0160t\u00e1tna pr\u00edslu\u0161nos\u0165 \u010c\u00e1kiho Gejzu je \u010deskoslovensk\u00e1, n\u00e1rodnos\u0165 ma\u010farsk\u00e1. V politickom oh\u013eade je slovensk\u00e9ho stanoviska a m\u00f4\u017ee by\u0165 pova\u017eovan\u00fd za spo\u013eahliv\u00e9ho. Slovensk\u00fd jazyk ovl\u00e1da dobre. Vo\u010di slovensk\u00e9mu \u013eudu je ochotn\u00fd.\u00a0<\/em><em>Na svojich statkoch zamestn\u00e1va i\u00a0Slov\u00e1kov, ku ktor\u00fdm je dobroprajn\u00fd, politikov sa nezaober\u00e1, vo\u010di \u00faradom je poslu\u0161n\u00fd a\u00a0s\u00a0t\u00fdm, \u017ee by v\u00a0cudzine prev\u00e1dzal vlastizradn\u00fa \u010dinnos\u0165 proti na\u0161emu \u0161t\u00e1tu neni tunaj\u0161\u00edm \u00faradom zn\u00e1mi. <\/em><em>V\u00a0\u017diline d\u0148a 6. 2. 1924.\u201c<\/em><\/p>\n<p>Za svoje aktivity na Slovensku z\u00edskal od ma\u010farskej strany prez\u00fdvku <em>\u201eslovensk\u00fd gr\u00f3f\u201c.<\/em><\/p>\n<p>Gr\u00f3f \u017eil na Budat\u00ednskom hrade pokojne a\u017e do apr\u00edla 1945, ke\u010f hrad obsadili vojsk\u00e1 \u010cervenej arm\u00e1dy a ke\u010f\u017ee bol hrad bez majite\u013ea, tak ho vojaci a nesk\u00f4r miestne obyvate\u013estvo vyrabovali. Z p\u00f4vodn\u00e9ho vybavenia hradu gr\u00f3fa \u010c\u00e1kiho sa preto zachovalo ve\u013emi m\u00e1lo. Gr\u00f3f ostal b\u00fdva\u0165 v dom\u010deku svojho z\u00e1hradn\u00edka Miklo\u0161a. Jeho man\u017eelka Al\u017ebeta odi\u0161la e\u0161te pred vypuknut\u00edm SNP za svojou dc\u00e9rou do Franc\u00fazska. Gr\u00f3f sa nesk\u00f4r pres\u0165ahoval do Kysuck\u00e9ho Nov\u00e9ho Mesta k svojmu zn\u00e1memu vdp. far\u00e1rovi Andrejovi Paldanovi. Po 2. svetovej vojne mu nakoniec \u0161t\u00e1t na z\u00e1klade Bene\u0161ov\u00fdch dekr\u00e9tov cel\u00fd majetok zn\u00e1rodnil a vymeral mu ako majetkov\u00fa n\u00e1hradu mesa\u010dn\u00fa z\u00e1lohu 2 500 K\u010ds. <em>\u201eSpr\u00e1va ve\u013ekostatku Gejza \u010c\u00e1ki Budat\u00edn\u201c <\/em>pre\u0161la pod n\u00e1rodn\u00fa spr\u00e1vu. Nepravideln\u00fd pr\u00edjem a zmaren\u00e1 n\u00e1dej na re\u0161tit\u00faciu majetkov prin\u00fatili gr\u00f3fa h\u013eada\u0165 si zamestnanie. Vyu\u017eil svoje jazykov\u00e9 znalosti a \u017eivil sa ako prekladate\u013e v \u017eilinskom textilnom z\u00e1vode Slovena a prekladal aj pre in\u00e9 podniky. Jeho podlomen\u00e9 zdravie a pokro\u010dil\u00fd vek ho prin\u00fatili opusti\u0165 Budat\u00edn v roku 1961. Odi\u0161iel za svojou dc\u00e9rou Nat\u00e1liou do Franc\u00fazska, kde 31. augusta 1974 zomrel ako 95-ro\u010dn\u00fd. Pochovan\u00fd je v krypte kostola Larochemillay ne\u010faleko Dijonu.<\/p>\n<p>\u2055 Arm\u00e1les, ktor\u00fdm bol udelen\u00fd erb \u010c\u00e1kiovcom sa nezachoval. V\u00fdvoj erbu od 15. stor., ktor\u00fd pop\u00edsal I\u0161tv\u00e1n Doby, dokazuje men\u0161ie odli\u0161nosti. P\u00f4vodn\u00fd erb obsahuje poprsie mu\u017ea s\u00a0f\u00fazatou a\u00a0bradatou tv\u00e1rou zobrazenou v\u00a0profile a\u00a0s\u00a0dobov\u00fdm klob\u00fakom na hlave. Poprsie vyrast\u00e1 z\u00a0vavr\u00ednov\u00e9ho venca. V\u00a015. stor. sa tento symbol zobrazoval bez \u0161t\u00edtu. V\u00a016. stor. sa objavuje u\u017e farebn\u00fd erb, kde na\u00a0modrom \u0161t\u00edte mu\u017e v \u010dervenom odeve vyrast\u00e1 zo zlatej\u00a0koruny. V\u00a0hnedom klob\u00faku m\u00e1 zastr\u010den\u00e9 orlie pierko. V\u00a017. stor. definit\u00edvne mizne koruna a\u00a0orlie pierko. Znamenie na \u0161t\u00edte je toto\u017en\u00e9 s\u00a0klenotom. Po oboch stran\u00e1ch s\u00fa zlato-modr\u00e9 prikr\u00fdvadl\u00e1. Erb na pe\u010dati \u0160tefana VII. \u010c\u00e1kiho, pozost\u00e1val z\u00a0hlavn\u00e9ho symbolu rodu, z poprsia mu\u017ea s\u00a0vysokou \u0161picatou \u010diapkou na hlave. Do 18. stor. sa men\u00ed pod\u013ea dobovej m\u00f3dy len \u010diapka a\u00a0odev. Krv\u00e1caj\u00faca hlava (niekde 4 kvapky krvi a\u00a0niekde viac) sa objavuje na erbe Antona II. \u010c\u00e1kiho v\u00a0jednom ko\u0161ickom k\u00f3dexe z\u00a0roku 1758. Na erbe posledn\u00e9ho majite\u013ea Budat\u00ednskeho panstva gr\u00f3fa Gejzu \u010c\u00e1kiho je v\u00a0modrom poli krv\u00e1caj\u00faca hlava s \u010dervenou \u010diapkou na hlave. Klenotom je znamenie zo \u0161t\u00edtu. Po stran\u00e1ch s\u00fa zlato-modr\u00e9 prikr\u00fdvadl\u00e1.<\/p>\n<div class=\"wp-block-image\"><img fetchpriority=\"high\" decoding=\"async\" class=\"wpa-warning wpa-image-missing-alt alignnone size-medium wp-image-74379\" src=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07837820260128125219_001-203x360.jpg\" alt=\"\" width=\"203\" height=\"360\" data-warning=\"Missing alt text\" srcset=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07837820260128125219_001-203x360.jpg 203w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07837820260128125219_001-414x736.jpg 414w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07837820260128125219_001-768x1365.jpg 768w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07837820260128125219_001-600x1067.jpg 600w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07837820260128125219_001.jpg 855w\" sizes=\"(max-width: 203px) 100vw, 203px\" \/><\/div>\n<div class=\"wp-block-image\">\n<p>Ladislav \u010c\u00e1ki na fotografii od J\u00f3zsefa Borsosa. (Zdroj: BEDN\u00c1R (eds.), <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>, str. 83, obr. \u010d. 58)<\/p>\n<div class=\"wp-block-image\"><img decoding=\"async\" class=\"wpa-warning wpa-image-missing-alt alignnone size-medium wp-image-74382\" src=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840320260128133011_001-570x268.jpg\" alt=\"\" width=\"570\" height=\"268\" data-warning=\"Missing alt text\" srcset=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840320260128133011_001-570x268.jpg 570w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840320260128133011_001-1170x551.jpg 1170w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840320260128133011_001-768x362.jpg 768w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840320260128133011_001-1536x723.jpg 1536w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840320260128133011_001-600x283.jpg 600w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840320260128133011_001.jpg 1871w\" sizes=\"(max-width: 570px) 100vw, 570px\" \/><\/div>\n<div>\n<p>Realistick\u00fd poh\u013ead na Budat\u00ednsky hrad z prvej polovice 19. stor. (Zdroj: BEDN\u00c1R (eds.), <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>, str. 85, obr. \u010d. 61)<\/p>\n<div class=\"wp-block-image\"><img decoding=\"async\" class=\"wpa-warning wpa-image-missing-alt alignnone size-medium wp-image-74380\" src=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001-468x360.jpg\" alt=\"\" width=\"468\" height=\"360\" data-warning=\"Missing alt text\" srcset=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001-468x360.jpg 468w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001-957x736.jpg 957w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001-768x591.jpg 768w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001-1536x1181.jpg 1536w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001-600x461.jpg 600w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001.jpg 1883w\" sizes=\"(max-width: 468px) 100vw, 468px\" \/><\/div>\n<div>\n<p>Budat\u00ednsky hrad v roku 1870. (Zdroj: BEDN\u00c1R (eds.), <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>, str. 89, obr. \u010d. 70)<\/p>\n<div class=\"wp-block-image\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"wpa-warning wpa-image-missing-alt alignnone size-medium wp-image-74381\" src=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07839820260128132129_001-205x360.jpg\" alt=\"\" width=\"205\" height=\"360\" data-warning=\"Missing alt text\" srcset=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07839820260128132129_001-205x360.jpg 205w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07839820260128132129_001-419x736.jpg 419w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07839820260128132129_001-768x1348.jpg 768w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07839820260128132129_001-600x1053.jpg 600w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07839820260128132129_001.jpg 874w\" sizes=\"(max-width: 205px) 100vw, 205px\" \/><\/div>\n<div>\n<p>Svadobn\u00e1 fotografia Gejzu a Al\u017ebety \u010c\u00e1kiovcov. (Zdroj: BEDN\u00c1R (eds.), <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>, str. 96, obr. \u010d. 82)<\/p>\n<div class=\"wp-block-image\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"wpa-warning wpa-image-missing-alt alignnone size-medium wp-image-74385\" src=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/grof-Gejza-Caki-237x360.jpg\" alt=\"\" width=\"237\" height=\"360\" data-warning=\"Missing alt text\" srcset=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/grof-Gejza-Caki-237x360.jpg 237w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/grof-Gejza-Caki-485x736.jpg 485w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/grof-Gejza-Caki-768x1165.jpg 768w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/grof-Gejza-Caki-1013x1536.jpg 1013w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/grof-Gejza-Caki-1350x2048.jpg 1350w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/grof-Gejza-Caki-600x910.jpg 600w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/grof-Gejza-Caki-scaled.jpg 1688w\" sizes=\"(max-width: 237px) 100vw, 237px\" \/><\/div>\n<div>\n<p>Gejza \u010c\u00e1ki od fotografa K. Kallaya. (Zdroj: BEDN\u00c1R (eds.), <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>, str. 105, obr. \u010d. 92)<\/p>\n<div class=\"wp-block-image\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"wpa-warning wpa-image-missing-alt alignnone size-medium wp-image-74384\" src=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840720260128134037_001-285x360.jpg\" alt=\"\" width=\"285\" height=\"360\" data-warning=\"Missing alt text\" srcset=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840720260128134037_001-285x360.jpg 285w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840720260128134037_001-583x736.jpg 583w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840720260128134037_001-768x969.jpg 768w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840720260128134037_001-1218x1536.jpg 1218w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840720260128134037_001-1624x2048.jpg 1624w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840720260128134037_001-600x757.jpg 600w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840720260128134037_001-scaled.jpg 2030w\" sizes=\"(max-width: 285px) 100vw, 285px\" \/><\/div>\n<div>\n<p>Gr\u00f3f Gejza \u010c\u00e1ki na poslednej n\u00e1v\u0161teve hradu v roku 1961 s riadite\u013ekou m\u00fazea Vlastou Kristenovou. (Zdroj: BEDN\u00c1R (eds.), <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>, str. 103, obr. \u010d. 90)<\/p>\n<div class=\"wp-block-image\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"wpa-warning wpa-image-missing-alt alignnone size-medium wp-image-74386\" src=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/Snimka-obrazovky-2026-01-29-103157-353x360.png\" alt=\"\" width=\"353\" height=\"360\" data-warning=\"Missing alt text\" srcset=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/Snimka-obrazovky-2026-01-29-103157-353x360.png 353w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/Snimka-obrazovky-2026-01-29-103157-600x612.png 600w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/Snimka-obrazovky-2026-01-29-103157.png 670w\" sizes=\"(max-width: 353px) 100vw, 353px\" \/><\/div>\n<div>\n<p>P\u00f4vodn\u00e9 erbov\u00e9 znamenie rodu \u010c\u00e1ki. (Zdroj: <em>Arcanum, A\u00a0gr\u00f3f Cs\u00e1ky csal\u00e1d cz\u00edmere, Doby Istv\u00e1n,<\/em> https:\/\/www.arcanum.com\/hu\/online-kiadvanyok\/Turul-turul-1883-1950-1\/1891-6062\/1891-4-669F\/vegyes-6774\/a-grof-csaky-csalad-czimere-6775\/)<\/p>\n<div class=\"wp-block-image\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"wpa-warning wpa-image-missing-alt alignnone size-medium wp-image-74383\" src=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840420260128133218_001-208x360.jpg\" alt=\"\" width=\"208\" height=\"360\" data-warning=\"Missing alt text\" srcset=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840420260128133218_001-208x360.jpg 208w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840420260128133218_001-426x736.jpg 426w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840420260128133218_001-768x1327.jpg 768w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840420260128133218_001-600x1037.jpg 600w, https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07840420260128133218_001.jpg 879w\" sizes=\"(max-width: 208px) 100vw, 208px\" \/><\/div>\n<div>\n<p>Erb gr\u00f3fa Gejzu \u010c\u00e1kiho z rodokme\u0148a okolo roku 1900. (Zdroj: BEDN\u00c1R (eds.), <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>, str. 105, obr. \u010d. 82)<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Text:<\/strong> Mgr. Darina Bellovi\u010dov\u00e1, histori\u010dka Pova\u017esk\u00e9ho m\u00fazea<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Pou\u017eit\u00e1 literat\u00fara<\/strong><\/p>\n<p>DEM\u010cAKOV\u00c1, Z.: Spi\u0161sk\u00fd hrad. In <em>Dejiny<\/em>, \u010d. 2, 2021.<\/p>\n<p>HUPKO, D.: \u0160tefan P\u00e1lffy (1828 \u2013 1910) a\u00a0jeho rodina. Sonda do pr\u00edbuzensk\u00fdch vz\u0165ahov \u010dervenokamenskej l\u00ednie P\u00e1lffyovcov s\u00a0Cs\u00e1kyovcami a\u00a0Dessewffyovcami. In KU\u0160N\u00cdR, J. <em>\u0160\u013eachtick\u00e9 rody na v\u00fdchodnom Slovensku v\u00a0obdob\u00ed stredoveku a\u00a0novoveku. Nov\u00e9 obzory 35. <\/em>Pre\u0161ov: Tripolitana \u2012 Krajsk\u00e9 m\u00fazeum v Pre\u0161ove, 2019.<\/p>\n<p>LI\u0160\u010c\u00c1K, M. \u2012 JANURA, T. \u2012 JURECK\u00dd, M.: V\u00fdvoj vlastn\u00edckych vz\u0165ahov vz\u0165ahov po roku 1798. In BEDN\u00c1R, P. \u2013 STANEKOV\u00c1, Z. \u2013 \u0160IMKO, P. (eds): <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>. \u017dilina: Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum, 2019.<\/p>\n<p>LI\u0160\u010c\u00c1K, M. et al.: V\u00fdvoj hradu jeho okolia v\u00a0rokoch 1798 \u2012 1907. In BEDN\u00c1R, P. \u2013 STANEKOV\u00c1, Z. \u2013 \u0160IMKO, P. (eds): <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>. \u017dilina: Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum, 2019.<\/p>\n<p>NOV\u00c1K, J.: <em>Rodov\u00e9 erby na Slovensku I<\/em>. Martin: Vydavate\u013estvo Osveta, 1980.<\/p>\n<p>\u0160IMKOVI\u010c, M. \u2012 JANURA, T: \u2012 KICKOV\u00c1, K.: Hrad v\u00a0rokoch\u00a0 1907 \u2012 1945. In BEDN\u00c1R, P. \u2013 STANEKOV\u00c1, Z. \u2013 \u0160IMKO, P. (eds): <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>. \u017dilina: Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum, 2019.<\/p>\n<p>TOM\u00c1\u0160OV\u00c1, D. \u2012 JANURA, T.: Gr\u00f3f Gejza \u010c\u00e1ki. In BEDN\u00c1R, P. \u2013 STANEKOV\u00c1, Z. \u2013 \u0160IMKO, P. (eds): <em>Budat\u00ednsky hrad<\/em>. \u017dilina: Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum, 2019.<\/p>\n<p>TUR\u00d3CI, M.: Gejza \u010c\u00e1ki \u2012 \u0161\u013eachtic v\u00a0povojnovom \u010cesko-Slovensku. In PINDUR, D. \u2013 TUR\u00d3CI, M. a\u00a0kol.: <em>\u0160\u013eachta na Kysuciach a\u00a0jej susedia. <\/em>Kysuck\u00e9 m\u00fazeum v\u00a0\u010cadci<em>; <\/em>Muzeum T\u011b\u0161\u00ednska; Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum v\u00a0\u017diline, 2012.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<div class=\"wp-block-image\"><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Rod \u010c\u00e1ki \u010c\u00e1kiovci (Cs\u00e1ky) poch\u00e1dzaj\u00fa zo Satumarskej stolice, kde v 14. stor. z\u00edskali obec Adri\u00e1n a v susednej Bih\u00e1rskej stolici obec Cheresig. N\u00e1zvy oboch majetkov za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 ako svoj pr\u00eddomok K\u0151r\u00f6sszegi \u00e9s Adorj\u00e1ni. Ich najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm predkom bol \u0160tefan VII. \u010c\u00e1ki zv. Ve\u013ek\u00fd (\u20551570 \u2012 \u2020september 1605), ktor\u00fd ako prv\u00fd pri\u0161iel na \u00fazemie Slovenska. V roku [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":74380,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"site-sidebar-layout":"default","site-content-layout":"","ast-site-content-layout":"default","site-content-style":"default","site-sidebar-style":"default","ast-global-header-display":"","ast-banner-title-visibility":"","ast-main-header-display":"","ast-hfb-above-header-display":"","ast-hfb-below-header-display":"","ast-hfb-mobile-header-display":"","site-post-title":"","ast-breadcrumbs-content":"","ast-featured-img":"","footer-sml-layout":"","theme-transparent-header-meta":"default","adv-header-id-meta":"","stick-header-meta":"default","header-above-stick-meta":"","header-main-stick-meta":"","header-below-stick-meta":"","astra-migrate-meta-layouts":"set","ast-page-background-enabled":"default","ast-page-background-meta":{"desktop":{"background-color":"var(--ast-global-color-4)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"tablet":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"mobile":{"background-color":"","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""}},"ast-content-background-meta":{"desktop":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"tablet":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""},"mobile":{"background-color":"var(--ast-global-color-5)","background-image":"","background-repeat":"repeat","background-position":"center center","background-size":"auto","background-attachment":"scroll","background-type":"","background-media":"","overlay-type":"","overlay-color":"","overlay-opacity":"","overlay-gradient":""}},"footnotes":""},"categories":[31],"tags":[73],"class_list":["post-74378","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-aktuality","tag-uvod"],"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v27.4 - https:\/\/yoast.com\/product\/yoast-seo-wordpress\/ -->\n<title>Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165) - Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"sk_SK\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165) - Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Rod \u010c\u00e1ki \u010c\u00e1kiovci (Cs\u00e1ky) poch\u00e1dzaj\u00fa zo Satumarskej stolice, kde v 14. stor. z\u00edskali obec Adri\u00e1n a v susednej Bih\u00e1rskej stolici obec Cheresig. N\u00e1zvy oboch majetkov za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 ako svoj pr\u00eddomok K\u0151r\u00f6sszegi \u00e9s Adorj\u00e1ni. Ich najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm predkom bol \u0160tefan VII. \u010c\u00e1ki zv. Ve\u013ek\u00fd (\u20551570 \u2012 \u2020september 1605), ktor\u00fd ako prv\u00fd pri\u0161iel na \u00fazemie Slovenska. V roku [&hellip;]\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\" \/>\n<meta property=\"article:publisher\" content=\"https:\/\/www.facebook.com\/povazskemuzeum\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2026-01-30T10:42:06+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2026-02-02T07:14:51+00:00\" \/>\n<meta property=\"og:image\" content=\"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001.jpg\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:width\" content=\"1883\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:height\" content=\"1448\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:type\" content=\"image\/jpeg\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Autor\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"12 min\u00fat\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\\\/\\\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"Article\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378#article\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378\"},\"author\":{\"name\":\"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/#\\\/schema\\\/person\\\/595e6a2ce731ea94dcd5d7f50a41ae33\"},\"headline\":\"Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165)\",\"datePublished\":\"2026-01-30T10:42:06+00:00\",\"dateModified\":\"2026-02-02T07:14:51+00:00\",\"mainEntityOfPage\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378\"},\"wordCount\":2458,\"publisher\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/#organization\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2026\\\/01\\\/doc07838120260128130355_001.jpg\",\"keywords\":[\"\u00davod\"],\"articleSection\":[\"Aktuality\"],\"inLanguage\":\"sk-SK\"},{\"@type\":\"WebPage\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378\",\"url\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378\",\"name\":\"Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165) - Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/#website\"},\"primaryImageOfPage\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378#primaryimage\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2026\\\/01\\\/doc07838120260128130355_001.jpg\",\"datePublished\":\"2026-01-30T10:42:06+00:00\",\"dateModified\":\"2026-02-02T07:14:51+00:00\",\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378\"]}]},{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378#primaryimage\",\"url\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2026\\\/01\\\/doc07838120260128130355_001.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2026\\\/01\\\/doc07838120260128130355_001.jpg\",\"width\":1883,\"height\":1448},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?p=74378#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Domovsk\u00e1 str\u00e1nka\",\"item\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165)\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/#website\",\"url\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/\",\"name\":\"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\",\"description\":\"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum v \u017diline je region\u00e1lne m\u00fazeum so s\u00eddlom v Budat\u00edne. Jeho expoz\u00edcie s\u00fa zameran\u00e9 na dejiny slovensk\u00e9ho umenia, kult\u00fary a dopravy.\",\"publisher\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/#organization\"},\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"sk-SK\"},{\"@type\":\"Organization\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/#organization\",\"name\":\"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\",\"url\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/\",\"logo\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/#\\\/schema\\\/logo\\\/image\\\/\",\"url\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/01\\\/logo_PM_horizontal.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/01\\\/logo_PM_horizontal.jpg\",\"width\":231,\"height\":142,\"caption\":\"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/#\\\/schema\\\/logo\\\/image\\\/\"},\"sameAs\":[\"https:\\\/\\\/www.facebook.com\\\/povazskemuzeum\",\"https:\\\/\\\/www.instagram.com\\\/povazskemuzeum\\\/\"]},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/pmza.sk\\\/#\\\/schema\\\/person\\\/595e6a2ce731ea94dcd5d7f50a41ae33\",\"name\":\"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\",\"image\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/secure.gravatar.com\\\/avatar\\\/2bb7f1561282132fb5826dfeccc66c7996d11ee392ac6aaf7ced8a1c2027fbb2?s=96&d=mm&r=g\",\"url\":\"https:\\\/\\\/secure.gravatar.com\\\/avatar\\\/2bb7f1561282132fb5826dfeccc66c7996d11ee392ac6aaf7ced8a1c2027fbb2?s=96&d=mm&r=g\",\"contentUrl\":\"https:\\\/\\\/secure.gravatar.com\\\/avatar\\\/2bb7f1561282132fb5826dfeccc66c7996d11ee392ac6aaf7ced8a1c2027fbb2?s=96&d=mm&r=g\",\"caption\":\"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum\"}}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165) - Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378","og_locale":"sk_SK","og_type":"article","og_title":"Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165) - Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum","og_description":"Rod \u010c\u00e1ki \u010c\u00e1kiovci (Cs\u00e1ky) poch\u00e1dzaj\u00fa zo Satumarskej stolice, kde v 14. stor. z\u00edskali obec Adri\u00e1n a v susednej Bih\u00e1rskej stolici obec Cheresig. N\u00e1zvy oboch majetkov za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 ako svoj pr\u00eddomok K\u0151r\u00f6sszegi \u00e9s Adorj\u00e1ni. Ich najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm predkom bol \u0160tefan VII. \u010c\u00e1ki zv. Ve\u013ek\u00fd (\u20551570 \u2012 \u2020september 1605), ktor\u00fd ako prv\u00fd pri\u0161iel na \u00fazemie Slovenska. V roku [&hellip;]","og_url":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378","og_site_name":"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum","article_publisher":"https:\/\/www.facebook.com\/povazskemuzeum","article_published_time":"2026-01-30T10:42:06+00:00","article_modified_time":"2026-02-02T07:14:51+00:00","og_image":[{"width":1883,"height":1448,"url":"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001.jpg","type":"image\/jpeg"}],"author":"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Autor":"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum","Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania":"12 min\u00fat"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"Article","@id":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378#article","isPartOf":{"@id":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378"},"author":{"name":"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum","@id":"https:\/\/pmza.sk\/#\/schema\/person\/595e6a2ce731ea94dcd5d7f50a41ae33"},"headline":"Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165)","datePublished":"2026-01-30T10:42:06+00:00","dateModified":"2026-02-02T07:14:51+00:00","mainEntityOfPage":{"@id":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378"},"wordCount":2458,"publisher":{"@id":"https:\/\/pmza.sk\/#organization"},"image":{"@id":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001.jpg","keywords":["\u00davod"],"articleSection":["Aktuality"],"inLanguage":"sk-SK"},{"@type":"WebPage","@id":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378","url":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378","name":"Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165) - Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum","isPartOf":{"@id":"https:\/\/pmza.sk\/#website"},"primaryImageOfPage":{"@id":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378#primaryimage"},"image":{"@id":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001.jpg","datePublished":"2026-01-30T10:42:06+00:00","dateModified":"2026-02-02T07:14:51+00:00","breadcrumb":{"@id":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378#breadcrumb"},"inLanguage":"sk-SK","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/pmza.sk\/?p=74378"]}]},{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378#primaryimage","url":"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001.jpg","contentUrl":"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/doc07838120260128130355_001.jpg","width":1883,"height":1448},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/pmza.sk\/?p=74378#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Domovsk\u00e1 str\u00e1nka","item":"https:\/\/pmza.sk\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Majitelia Budat\u00ednskeho hradu (6. \u010das\u0165)"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/pmza.sk\/#website","url":"https:\/\/pmza.sk\/","name":"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum","description":"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum v \u017diline je region\u00e1lne m\u00fazeum so s\u00eddlom v Budat\u00edne. Jeho expoz\u00edcie s\u00fa zameran\u00e9 na dejiny slovensk\u00e9ho umenia, kult\u00fary a dopravy.","publisher":{"@id":"https:\/\/pmza.sk\/#organization"},"potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/pmza.sk\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"sk-SK"},{"@type":"Organization","@id":"https:\/\/pmza.sk\/#organization","name":"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum","url":"https:\/\/pmza.sk\/","logo":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/pmza.sk\/#\/schema\/logo\/image\/","url":"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2022\/01\/logo_PM_horizontal.jpg","contentUrl":"https:\/\/pmza.sk\/wp-content\/uploads\/2022\/01\/logo_PM_horizontal.jpg","width":231,"height":142,"caption":"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum"},"image":{"@id":"https:\/\/pmza.sk\/#\/schema\/logo\/image\/"},"sameAs":["https:\/\/www.facebook.com\/povazskemuzeum","https:\/\/www.instagram.com\/povazskemuzeum\/"]},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/pmza.sk\/#\/schema\/person\/595e6a2ce731ea94dcd5d7f50a41ae33","name":"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum","image":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/2bb7f1561282132fb5826dfeccc66c7996d11ee392ac6aaf7ced8a1c2027fbb2?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/2bb7f1561282132fb5826dfeccc66c7996d11ee392ac6aaf7ced8a1c2027fbb2?s=96&d=mm&r=g","contentUrl":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/2bb7f1561282132fb5826dfeccc66c7996d11ee392ac6aaf7ced8a1c2027fbb2?s=96&d=mm&r=g","caption":"Pova\u017esk\u00e9 m\u00fazeum"}}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pmza.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/74378","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/pmza.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/pmza.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pmza.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pmza.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=74378"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/pmza.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/74378\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pmza.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/74380"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pmza.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=74378"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/pmza.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=74378"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/pmza.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=74378"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}