V týchto dňoch si pripomíname 330. výročie narodenia Juraja Jánošíka.

Juraj Jánošík sa narodil v Terchovej v januári 1688. Do pamäti ľudu sa zapísal ako zbojnícky kapitán. Narodil sa v osade u Jánošov pod vrchom Pupov.  Z varínskej matriky sa zachoval záznam, podľa ktorého vieme, že tu bol pokrstený: Anno 1688 In Januario Die 25. Eadem die baptisavi infantem natum e Martino Janosik et Anna Czisznik, cui datum est nomen Georgius. Patrini erant Jacobus Merjad et Barbara Kristofik e Terchova. (Roku 1688 v januári dňa 25. tohože dňa pokrstené dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnek (Čišnik, Cisnik), ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia sú Jakub Merjad a Barbara Krištofik z Terchovej.)

Jánošík sa dal zverbovať do kuruckého vojska v povstaní Františka II. Rákociho. Bolo to pravdepodobne v čase, keď plukovník Vinkler hľadal dobrovoľníkov k strážnym oddielom na hrady v okolí Žiliny. V bitke pri Trenčíne (1708), kde boli porazené rákociovské vojská cisárskou armádou, padol Jánošík spolu s približne 500 kurucmi do zajatia. V roku 1710 ako cisársky vojak slúžil v posádke na bytčianskom zámku. Ako strážca väzenia sa tu stretol s Tomášom Uhorčíkom, uväzneným zbojníckym kapitánom. Je pravdepodobné, že na jeseň roku 1710 mu pomohol ujsť. O mesiac neskôr bol Jánošík uvoľnený z vojenskej služby a vrátil sa do Terchovej.

Jeho zbojníckym krstom bol prepad bohatých židovských kupcov vo Vsetíne okolo 15. septembra 1711, od ktorých získali korisť v hodnote 800 zlatých. Okolo Michala (29. 9.) roku 1711 sa sprisahal so zbojníckou družinou Tomáša Uhorčíka, ktorý mu prenechal svoje vedúce postavenie v skupine. 26. októbra 1712 bol Jánošík spolu s Uhorčíkom uväznený v kaštieli v Hrachove. Svojich väzniteľov dokázali vtedy presvedčiť o svojej bezúhonnosti (úplatkami vo forme oštiepkov a líščích kožušín) a čoskoro sa dostali na slobodu.

V marci 1713 bol Jánošík dolapený v Klenovci u Uhorčíka. Spolu boli prevezení do vranovského kaštieľa v Palúdzke pri Liptovskom Mikuláši, kde boli väznení až do procesu. Ten sa konal 16. a 17. marca 1713 v župnom dome na námestí Liptovského Mikuláša, dnes je to sídlo Múzea Janka Kráľa. Bol obvinený okrem iného z vraždy, resp. zabitia domanižského farára Juraja Vrtíka. Ako priťažujúcu okolnosť obžaloba uviedla, že „je kuruc“. Pokiaľ ide o územný záber, na ktorom Jánošík so svojimi zbojníkmi pôsobil, v obžalobe sa uvádza: „zbojnickym vudcem stavše sa a tovarišov svých rovne zbojníkov k sebe pritovarivše, v okolitých slávnych stolicách, totižto v Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej a v jiných, áno i v Sliezsku…“ Žalobcom bol liptovský podžupan Ladislav Okoličányi, prokurátorom Alexander Čemický, obhajcom Baltazár Palugyai. Na druhý deň súd rozhodol o podrobení obžalovaného najprv ľahšiemu a neskôr i ťažšiemu mučeniu.

17. marca 1713 Jánošíka popravili zavesením na hák na popravisku Šibeničky pri Liptovskom Mikuláši.

Mgr. Adriana Bárdyová
etnologička PMZA

 

 

 

 

 

 

Facebooktwittergoogle_plusmail