Lekár Ivan Hálek a Slovensko

Osobnosť MUDr. Ivana Hálka je symbolom nielen obetavej práce lekára, ale aj neúnavnej osvetovej činnosti v prospech slovenského národa. Jeho životný príbeh je úzko spätý so Slovenskom, kde prežil takmer štyridsať rokov o ktorých sám  napísal, že to boli najkrajšie roky jeho života. Ako mladý český lekár pracoval od roku 1901 na slovenských Kysuciach, v Čadci. Odtiaľ, po štvorročnom pôsobení, odišiel na miesto praktického lekára do Žiliny, kde našiel domov na ďalších vyše tridsať rokov.

Ivan Hálek sa narodil 11. novembra 1872 v Prahe. Bol synom českého básnika, spisovateľa a publicistu Vítězslava Hálka. Po absolvovaní gymnázia študoval od roku 1890 na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V tomto období ju navštevovalo aj veľa slovenských študentov, predstaviteľov mladej generácie slovenskej inteligencie, ktorá sa na prelome storočí usilovala o národné, kultúrne a mravné pozdvihnutie Slovenska. Okrem sústavnej osvetovej práce pre národ sa snažili dostať do popredia spoločenských záujmov aj starostlivosť o zdravie ľudí. Ivan Hálek sa spriatelil najmä s Dušanom Makovickým, Albertom Škarvanom a Vavrom Šrobárom, ktorí boli členmi spolku Detvan a stúpencami učenia L. N. Tolstého. Po skončení štúdia medicíny v roku 1896 hľadal uplatnenie tam, kde by mohol byť najviac potrebný.  MUDr. Dušan Makovický bol od roku 1894 lekárom v Žiline a radil mu aby si za miesto svojho pôsobenia  zvolil slovenské Kysuce. A tak v roku 1901 prišiel Ivan Hálek ako praktický lekár do Čadce. V tej dobe boli Kysuce jednou z najchudobnejších a najzaostalejších oblastí vtedajšieho Uhorska. Hlad, bieda a zlé hygienické pomery boli príčinou najmä vysokej úmrtnosti detí. Ivan Hálek tu nepracoval len ako lekár, ale od svojho príchodu vykonával aj obetavú osvetovú prácu v ktorej mu od roku 1903 pomáhala manželka Luisa. Zo svojej ordinácie v Čadci sa vydával na dlhé cesty za chorými na ktorých sa stretával s ťažkými životnými podmienkami kysuckého ľudu. Svojich chudobných pacientov liečil zadarmo, často sám zaplatil aj za lieky. Snažil sa prispieť aj k pozdvihnutiu vzdelanostnej úrovne kysuckého obyvateľstva. Roky strávené na Kysuciach neskôr opísal v knihe Zápisky lekára. Keď v októbri 1904  dostal doktor Makovický ponuku stať sa lekárom v rodine L. N. Tolstého, potreboval získať za seba do žilinskej ordinácie dobrého nástupcu. Preto sa s prosbou obrátil na svojho priateľa. Doktor Hálek ponuku prijal a v roku 1905 prevzal jeho ordináciu aj s bytom. V Žiline Hálek pokračoval okrem práce lekára aj v osvetovej a politickej činnosti. V roku 1918 sa aktívne zapojil do budovania Československej republiky. V rokoch  1919 – 1921 vykonával funkciu vládneho zdravotného referenta ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska a v rokoch 1920-1923 bol poslancom Národného zhromaždenia. Stál pri vzniku organizácie Československého červeného kríža v roku 1919 a stal sa na Slovensku  jeho predsedom. Zaslúžil sa aj o vznik detskej nemocnice v Bytčici, kde pôsobil vo funkcii  primára až do roku 1939. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z marca 1939 bol ako zamestnanec českej národnosti prepustený zo štátnych služieb. Odišiel do Prahy, kde 17. februára 1945 zomrel.

MUDr. Ivan Hálek ako primár v Bytčici

MUDr. Ivan Hálek ako primár v Bytčici

Mgr. Mária Okániková historička Považské múzeum v Žiline Facebooktwittergoogle_plusmail