Page 4 - muza_2025_01a

Cechová heraldika doveké slobodné mestá, ktoré sa v 12. – 14. storočí stávajú
významnými centrami remesiel a obchodu. Rozvoj a zakla-
danie miest na území Slovenska v 13. storočí je úzko spojené
v zbierkach s kolonizáciou nemeckého obyvateľstva, ktorú významne
podporovali nielen uhorskí panovníci, ale aj domáci feudáli.

Považského múzea Kolonisti získali od nich rôzne privilégiá a výsady pre vyko-
návanie remesla v mestách, na základe ktorých sa premenili
na mestské komunity. Kolonisti prišli z pomerne vyspelých
hospodárskych a sociálnych pomerov, ktoré ich pozdvihli
nad úroveň domáceho obyvateľstva, ktoré malo do väčšiny
týchto miest zamedzený prístup. Slovenský poddaný sa dlhší
Mgr. Darina Bellovičová – Považské múzeum čas mohol uplatniť iba v poľnohospodárskej výrobe, alebo
málo náročnom a hospodársky bezvýznamnom dedinskom
remesle. Spočiatku sa remeselníci združovali do tzv. bratstiev
Cechová heraldika zaujíma medzi heraldickými pamiatka- okolo určitých svätých na oltároch, z čoho vyplýva starostli-
mi najskromnejšie miesto. Jej trvanie bolo kratšie oproti vosť o ich udržovanie a kult konkrétneho svätca. Svätci sa
šľachtickej, ktorá bola na prvom mieste a rozvíjala sa do neskôr stali ich trvalými patrónmi. Bratstvá sa postupne me-
minulého storočia, alebo oproti štátnej, mestskej a cirkevnej, nili na organizácie s vlastnou samosprávou – cechy, s prísne
ktorá je viac menej živá do dnešnej doby. Cechová heraldika stanovenými normami – artikulami, ktoré hájili práva a záuj-
je úzko spojená s dejinami remeselnej výroby, ktorých počiat- my svojich remeselníkov. Príchodom nemeckých kolonistov
ky siahajú do 2. tisícročia pred Kr. do Egypta a Číny. V oblasti na naše územie boli cechy organizované podľa nemeckého
stredozemného mora patrili medzi zručných remeselníkov typu, ktorý bol najrozšírenejší v Európe. Prvá známa zmienka
Gréci a Etruskovia. Výrobky zo spomenutých oblastí sa do o existencii cechu na našom území, ale ešte bez spísaných
strednej Európy dostali po diaľkových obchodných cestách artikúl, je z roku 1307 a patrí kožušníkom. Snahy o písomné
a mohla si ich dovoliť kúpiť len majetnejšia vrstva spoločnosti. zachytenie zvykov, tradícií, povinností a záväzkov vidieť v na-
V iných oblastiach Európy, ktoré dlhé stáročia zaostávali za šich cechoch od zač. 15. stor. Celkovo sa zachovali údaje asi
týmito časťami sveta, sa remeselná výroba začala objavovať o 60 stredovekých cechoch majstrov a cechoch tovarišov.
v dobe Halštatskej (od 850/700 pred Kr.) v strednom Podu- Epocha stredovekého mestského remesla, ktorá sa začala
najsku. Z tohto obdobia poznáme hlavne železné a bronzové nemeckou kolonizáciou, trvala približne do 16. stor. a bola
výrobky. Popri spracúvaní dreva a skla, sa rozvíjalo baníctvo významným obdobím v dejinách remesla na Slovensku. Na
a rozšíril sa hrnčiarsky kruh. Veľký podiel na pestrosti remesel- konci stredoveku začalo postupné prenikanie slovenských
ných výrobkov, hlavne v strednej Európe a na našom území, remeselníkov do miest založených Nemcami. Svedčia o tom
mali kmene Keltov, Germánov, Hunov a Maďarov. Slovania, mnohé slovenské priezviská medzi mešťanmi v 15. stor.
ktorí sa na území juhozápadného Slovenska trvalo usídlili v Bratislave, Kremnici a na zač. 16. stor. v Trnave. Celkom
v 5. – 6. storočí, sa venovali prevažne kováčstvu, ktoré sa ojedinele sa Slováci spomínajú už v 14. stor. v Banskej Bystrici
neskôr postupne oddelilo od poľnohospodárstva. V rámci a Banskej Štiavnici. Hlavnými centrami remeselnej výroby na
domácej výroby to bolo rezbárstvo, hrnčiarstvo a tesárstvo. Slovensku boli predovšetkým slobodné mestá, medzi ktorými
Pre obdobie raného stredoveku je príznačné, že vrstva sa- boli najvýznamnejšie Košice. Napriek stabilite a rozvoju
mostatných remeselníkov je pomerne úzka. Ich malé osady remesla, ktoré prežívalo v 14. stor. svoj „zlatý vek“, dochád-
sa nachádzali pri hradoch, v kláštoroch alebo vo väčších za od polovice 15. stor. k odlivu remeselníkov zo slobodných
centrách. Významné kláštory a panovnícke dvory si remesel- miest do zemepanských mestečiek, kde začali vznikať samo-
níkov medzi sebou požičiavali na dlhšiu dobu. Remeselník statné cechy. Okolo roku 1650 sa definitívne vykryštalizovalo
sa remeslom v tejto dobe neživil. Bol predovšetkým poľno- nové rozloženie remeselnej výroby na Slovensku, ktoré ju po-
hospodárom a nástroje si vyrábal hlavne pre vlastnú potre- tom charakterizovalo až do postupného zániku.
bu a potrebu svojej rodiny. V období vrcholného stredoveku
sa v poľnohospodárstve začal vo veľkom využívať trojpoľný V oblasti Považia sa z obdobia 14. – 15. stor. o remeselnej
systém. Táto zmena umožnila to, že roľníci začali pri lep- výrobe v jeho významných stredovekých mestách, ako bola
šom využití pôdy získavať výnosy s určitým nadbytkom. Pre- Žilina a Trenčín, zachovalo veľmi málo správ a dozvedáme
bytky roľníkovi umožňovali nakupovať u remeselníkov, a tak sa o nich nepriamo z iných prameňov, alebo z neskorších po-
tvrdení. Na vidieku, kde boli dediny založené na nemeckom
04 postupne dochádzalo k rozvoju remesla a k jeho úplnému práve, neboli remeselníci samostatní, ale závislí na svojich
vyčleneniu od poľnohospodárstva a k jeho profilácii. Reme-
selníci sa z vidieka začali presúvať k trhovým miestam, kde šoltýsoch – lokátoroch. Napríklad žilinské právo dovoľova-
bol o ich výrobky veľký záujem. Postupným sústreďovaním lo šoltýsovi, aby vo svojej dedine vykonával pekárske, mä-
remeselnej výroby na jednom mieste začínajú vznikať stre- siarske, ševcovské a kováčske remeslo. Teda remeselníci