Page 5 - muza_2025_01a

sa tu mohli uplatniť len ako zamestnanci, alebo ako nájom- erby, ktoré sú samostatnou kapitolou dejín remesiel. Tieto
níci týchto práv. V období 16. – 17. stor. vznikol najväčší počet cechové erby prišli do Uhorska predovšetkým z nemeckého
cechov a nové cechy na vidieku a menších mestečkách sa prostredia. Ide o symboly veľmi pestré, mnohovravné a krás-
v ničom nelíšili od tých mestských. Toto obdobie znamenalo ne. Svojím výtvarným prejavom a obsahom upútali mnohých
koniec hegemónie nemeckých remeselníkov na Slovensku bádateľov, ale máloktorý sa im podrobne venoval. Totiž
a jej postupný prechod do rúk domáceho obyvateľstva. To mnohé symboly sú dodnes zahalené tajomstvom a je ťažké
sa odzrkadlilo aj v jazyku potvrdených cechových štatútov. im jednoznačne porozumieť.
Na Považí v Žiline a Trenčíne boli slovenskí remeselníci
takí početní, že väčšina artikúl bola napísaná po slovensky. Dôležité je spomenúť, že pôsobením cechov v meste sa
Považie v 17. – 18. stor. patrilo medzi oblasti s najrozvinutej- cechová heraldika častokrát prelína s meštianskou heral-
šou remeselnou výrobou na Slovensku. Hlavnými strediska- dikou. Podobnosť vznikala vtedy, pokiaľ sa mešťan venoval
mi bolo 16 miest a mestečiek: Varín, Kysucké Nové Mesto, nejakému remeslu. V čase jej vrcholného rozkvetu (1550
Žilina, Rajec, Bytča, Predmier, Považská Bystrica, Púchov, – 1700) prakticky všetci remeselníci pečatili vlastnými sym-
Lednica, Pruské, Beluša, Trenčín, Ilava, Nové Mesto nad bolmi. Pečatidlami, na ktorých bol cechový erb najčastejšie
Váhom, Beckov a Čachtice. Medzi najvýznamnejšie remeslá zobrazovaný, sa v rámci úradnej činnosti cechu zaručovala
v tejto oblasti patrili tie, ktoré spracovávali vlnu, kožu, hlinu hodnovernosť vydaných listín, ako boli najrôznejšie potvrde-
a drevo. Výrobky zo súkna zo Žiliny a Púchova boli známe
nielen na území Slovenska, ale aj v celom Uhorsku. Pre rem-
eselnú výrobu v tejto oblasti bolo typické, že bola sústredená
do radu miest a mestečiek, z ktorých ani jedno nevynikalo
nad ostatnými, takže ťažko možno akékoľvek z nich označiť za
centrum remeselnej výroby. Druhou typickou črtou tohto kra-
ja bolo, že sa značne rozvinulo remeslo aj na dedine. Nešlo
len o počet remeselníkov, ale nachádzali sa tu také remeslá,
ktoré inde na vidieku nebolo možné nájsť, ako boli napríklad
súkenníci, debnári, kolesári, zámočníci, murári, kožušníci
a pod. Pre Slovensko to bol dosť netypický jav, pretože v inej
oblasti, ako napríklad na Orave, Turci, Šariši, Zemplíne, Žit-
nom ostrove, Liptove alebo na Spiši, sa remeslo sústreďovalo
prevažne v mestách a mestečkách. Ďalšou zaujímavosťou
bolo aj to, že remeselníci svoje výrobky vyvážali na bližšie či
vzdialenejšie trhy. Obr. č. 1

V zbierkach Považského múzea nájdeme hodnotnú ukážku nia, výučné listy, tovarišské vysvedčenia, alebo majstrovské
cechovej heraldiky z obdobia 18. – 20. stor., ktorá približuje listy. Používané boli ďalej pre potreby korešpondencie s inými
život mestských remeselníkov, najmä z horného Považia, ako inštitúciami. V inom prípade napríklad žilinskí súkenníci na
je Varín, Žilina, Bytča, Púchov a Rajec. Najväčšie zastúpe- základe cechového privilégia z roku 1568 od cisára Maxi-
nie má Varín a Žilina. V malom mestečku Varín bolo v druhej miliána II. mohli svoje súkno pečatiť zvláštnymi pečaťami.
polovici 18. stor. sústredených až 12 cechov. Tieto cechy, Veľmi peknou ukážkou sú dve typáriá kováčskeho a mä-
aby mohli plnoprávne fungovať, prijali artikuly od cechov siarskeho cechu.
iných významných miest, ktoré boli potvrdené miestnou Kruhové typárium zo železa kováčskeho cechu z Bytče.
vrchnosťou, alebo vrchnosťou mesta, z ktorého pochádza- V strede typária je nákova. Na pravej strane od nej
li. Napríklad mäsiari (1597), súkenníci (1669) a klobučníci sú kliešte a na ľavej strane ostrouhlo skrížené kľúče.
(1661) prijali artikuly zo Žiliny a hrnčiari a krajčíri (1712) V hornej polovici pečatného poľa je podkova a v dolnej polovi-
z Bytče. ci je položený obrátený meč. Vnútorný rytý lem a vonkajší lem
zdobený perlovcom vytvárajú pole kruhopisu: Sigillum /a/
Cechoví remeselníci slobodných miest a zemepanských rtic fabi oppidi Bitcen. (Obr. č. 1)
mestečiek boli osobne slobodní ľudia. Patrili medzi stred-
nú vrstvu obyvateľstva, ktorá sa zúčastňovala aj na správe Typárium majstra K. J. z mäsiarskeho cechu. Toto mo-
mesta. Na správe mesta sa ale podieľali len majstri. Cechy sadzné typárium z 19. stor. je osemuholníkového tvaru.
sa zúčastňovali opevňovacích prác v meste, pri jeho obrane V strede je volská hlava, pod ktorou sú skrížené sekery. 05
a hasení požiarov. Ak sa majstri organizovaní v cechoch Volská hlava je z pravej strany sprevádzaná iniciálou
považovali za stav, museli to prejaviť aj navonok. Vonkajším J a z ľavej strany K. Pečatné pole je ohraničené rytým lemom
prejavom stavovskej spolupatričnosti boli práve cechové v tvare typária. (Obr. č. 2)