Page 7 - 05_Muza_01_2026_K8

vené. Správa oblasti od stredného Považia až po Kysuce teda Nárast počtu kamenných hradov na Hornom Považí v 13.
spadala pod Trenčiansku župu/stolicu a spravovaná bola storočí sa v niektorých prípadoch dáva do súvisu aj s po-
z Trenčianskeho hradu (obr. 2). trebným doosídľovaním územia v hospodársky výhodných
oblastiach, napríklad v Strážovských vrchoch. V prospech
Šľachtické sídla – hrady tejto teórie možno použiť aj fakt, že niektoré z okolitých hra-
dov vznikli v polohách, ktoré neumožňovali efektívnu obranu

V druhej polovici 12. storočia sa v Uhorsku začínajú objavovať ciest, mostov a hraníc. Ako príklady z nášho územia možno
nové stavby v podobe murovaných obranných veží – donžo- uviesť Lietavský, Hričovský či Súľovský hrad (obr. 3) – všetky
nov. Tie nielenže tvorili hlavnú súčasť veľkých komitátnych tri situované mimo hlavných cestných spojníc. Naopak, Bu-
hradov, ale dominovali aj v menších a menej významných datín – hrad vybudovaný v nive na umelo navŕšenom pahorku
hradoch. Budovali sa v rámci hradného areálu na najbez- (obr. 4) síce nemal vhodnú obrannú pozíciu, slúžil však na
pečnejších miestach. Ich hlavnou úlohou bolo poskytovať kontrolu vodnej cesty a výber mýta.
pohodlné bývanie a zároveň zabezpečiť posledné útočisko
pred nepriateľským vpádom. Obrana krajiny však prešla Za najstaršie hrady v okolí Žiliny možno na základe archeo-
zaťažkávajúcou skúškou v rokoch 1241 a 1242. Vpád Tatárov logických nálezov označiť Starhrad (v dobových listinách
(Mongolov) do krajiny bol nečakaný a mimoriadne devastujú- nazývaný ako Varín/Varna; obr. 5) a Lietavu. Presný dátum
ci. Počas neho sa totiž ukázalo, že novým technikám dobýva- vzniku týchto hradov síce nie je doložený, písomné správy
nia odolali iba murované kamenné pevnosti a také, ktoré však potvrdzujú ich existenciu v 60. rokoch 13. storočia.
boli umiestnené v ťažko dostupnom teréne. Strach z návratu
útočníkov viedol k okamžitému riešeniu situácie. Kráľ Belo V prípade Starhradu sa vďaka archeologickým nálezom javí,
IV. sa podujal na bezodkladnú reorganizáciu obranných sys- že mohol stáť už v prvej tretine 13. storočia, teda ešte pred
témov územia nasledujúcim spôsobom: vpádom Tatárov. Naznačuje to strieborný denár uhorského
kráľa Ondreja II. z rokov 1205 – 1235, objavený v roku 2024 Obr. 2. / Trenčiansky komitátny hrad v prvej tretine 14. storočia (autor rekonštrukcie A. Fiala)
• vydal listinu s vyhlásením, že daruje miesta vhodné na v severnom svahu priamo pod podkovovitou hradnou vežou,
opevnenia tým svojim verným šľachticom, ktorí vedia a sú ktorá má mimochodom tiež ešte archaický románsky vzhľad.
schopní budovať hrady; Je teda veľmi pravdepodobné, že k určitej ľudskej aktivite na
hradnom vrchu dochádzalo už pred rokom 1241. Či už vtedy
• rozsiahly kráľovský majetok rozdelil na menšie panstvá, tu stál kamenný hrad alebo iný, azda jeho drevozemný pred-
ktorých správu zabezpečovali šľachtici chodca, zatiaľ nie je jasné.
z novozakladaných kamenných hradov.
Budovanie obranného systému výstavbou hradov pokra-
V druhej polovici 13. storočia sa výstavba hradov rozmohla čovalo až do konca 13. storočia. Malo za následok nepri-
ako nikdy predtým a ani potom. Do Uhorského kráľovstva boli meraný vzostup moci šľachty (veľmožov), čo oslabovalo
v tom čase prizývaní skúsení stavitelia zo západnej Európy, moc panovníka. Najvýraznejšou postavou bol Matúš Čák
ktorí aj do Horného Uhorska importovali viacero typov hrad- Trenčiansky (obr. 6), ktorý násilne ovládol desiatky hradov
nej architektúry. v hornom Uhorsku a vzoprel sa panovníkovi Karolovi Ró-
bertovi. Na verejnosti vystupoval ako akýsi samozvaný kráľ
s vlastným „kráľovstvom“ a administratívnou správou územia.
V tomto období tiež vo väčšej miere vznikali rozsiahle Dokonca razil i vlastné mince.
refúgiá – pevnosti, z bezpečnostných dôvodov budované
v ťažko dostupných výšinných polohách, ktorých úlohou bolo
urýchlene zabezpečiť zázemie skupinám obyvateľstva sídlia- Hrádky
cim v dolinách. Takýmto refugiálnym hradom bolo napríklad Centrálny priestor býval obohnaný hlinenými sypanými valmi polohe. Termínom tvrz, ktorý sa zase nepoužíva na Sloven-
Kláštorisko, Hradová (Tisovec), či druhý najvyššie položený Iným typom stredovekej fortifikácie bol „hrádok“. Týmto po- bez drevenej konštrukcie, niekedy bola súčasťou opevnenia sku, označujú murované opevnenie postavené v intraviláne
hrad na Slovensku Zniev (Turčiansky hrad; obr. 3). Tento bol jmom sa označuje malé opevnené sídlo zrejme nižšej šľachty, aj drevená palisáda a priekopa na vnútornej strane opevne- osady. Hrádky sa začali stavať v priebehu 13. storočia a v prie-
vybudovaný v ukážkovo extrémnej polohe vo výške 985 m n. zväčša pozostávajúce z jednej centrálnej stavby, ktorá mala nia. Hrádky sa zvyčajne budovali v prirodzene výhodných behu ďalších dvoch storočí ich počet rástol. Vplyvom zmien
m. Na refúgiá boli dokonca prestavované aj daktoré dovtedy len výnimočne viacpriestorovú dispozíciu (obr. 7). Od hra- polohách. Avšak v niektorých prípadoch, keď kopec určený v stavebníctve, no najmä vplyvom prudkého rozvoja pal-
komitátne hrady (Spišský hrad, Pustý hrad). dov sa hrádky líšili malou rozlohou a architektonickou jed- na výstavbu nebol dokonalý, pristúpilo sa k úprave terénu ných zbraní ich budovanie postupne stratilo opodstatnenie.
noduchosťou. Ďalšou ich typickou črtou je, že zvyčajne o nich umelým navŕšením – nasypaním zeminy, často získanej Od 16. storočia je zaznamenaný zánik tohto typu opevnení.
Šľachta niektoré hrady stavala nielen v strategicky výhodných nejestvujú písomné doklady. Pri výstavbe hrádkov sa upred- z výkopu obvodovej priekopy. Na Morave (a v Čechách všeo- Spolu s hradmi a „hláskami“ tvorili hrádky ucelený obranný

06 polohách nad vodnými či suchozemskými cestami alebo nad nostňovala drevozemná konštrukcia pred murovanou. Ak sa becne) sa termín hrádok neujal. Náš „hrádok“ sa v češtine a informačný systém. Na hornom Považí takéto opevnenia 07
aj zriedkavo vyskytnú doklady murovanej stavby, ide zväčša
poznáme napríklad v Divinke, Gbeľanoch, Kotrčinej Lúčke či
označuje ako opevnené sídlo nižšej (drobnej) šľachty, ktoré
hranicami kráľovstva, ale i uprostred panstiev, a to z dôvodu
kontroly spravovaného územia. o kamennú podmurovku inak drevozemnej veže, zriedkavo bolo situované v extraviláne osady a prevažne vo výšinnej v Turí.
priamo o murovanú vežu.