Považské múzeum v Žiline s Muzeom Beskyd Frýdek-Místek pripravili v Sobášnom paláci v Bytči výstavu súboru drevorytov Ferdiša Dušu z cyklu Dolu Váhom “Obrazy s Dušou”. Súbor približuje krajinu a objekty z 20. rokov 20. storočia, napríklad Kriváň, Orava, Na čiernom Váhu, V Ľubochni, Liptovský Hrádok, Strečno, Budatín, Vrbica, Likava, Hričov, Sv. Mara a ďalšie.
Ferdiš Duša
Maliar Ferdiš (vlastným menom Ferdinand) Duša sa narodil 13. januára 1888 vo Frýdlante nad Ostravicou v chudobnej robotníckej rodine. V roku 1902 umiera po úraze v hutiach jeho otec a Ferdiš ako najstarší z detí je nútený pomáhať živiť rodinu bez ohľadu na jeho maliarske nadanie. Najskôr pracoval v arcibiskupských hutiach, následne v maliarni smaltu firmy Postelberg. Po niekoľkých rokoch tovaryšských vandrov pracoval ako keramik v rožnovských dielňach bratov Jaroňkovcov. V roku 1913 založil keramickú dielňu, ktorá bola súčasťou 1. abstinenčného sanatória v Kunčiciach pod Ondřejníkom, projekt však počas vojny skrachoval.
Na jar v roku 1914 vystavuje svoje práce vo Frenštáte pod Radhoštěm na 1. výstave umeleckého spolku Koliba, ktorého členom bol potom v rokoch 1919 – 1922.
Po návrate z vojny začína opäť s keramikou, tentokrát vo svojom rodnom meste. Nastáva jeho najtvorivejšie obdobie. Vrhá sa do práce s elánom a udivuje priateľov svojimi plánmi a realizovanými prácami. Vedľa radu cyklov drevorytov (Chudí a ponížení – 1920, Těšínsko – 1920, Smutná země – 1921, Peklo práce – 1922, Dolu Váhom – 1927, Pražské mosty – 1932, Tatry – 1936, Slovensko – 1938, Bílé Slovensko – 1953), v ktorých v súlade so súčasnou vlnou proletárskej poézie zosobnil kraj a jeho dušu, začína maľovať. Tieto jeho práce sú inšpirované intuitívnym symbolizmom a kubizmom.
Koncom 20. rokov odchádza do Prahy, kde žije až do roku 1955. Potom sa vracia do Frýdlantu nad Ostravicou, kam prichádza vlastne už zomrieť (1958).
Počas celého obdobia jeho tvorby je možné sledovať jeden výrazný rys – túžbu po najväčšom a najpravdivejšom prežitku. Väčšinou tvorí práce sledujúce ľudské problémy z tej najhoršej stránky. Sú to diela tvrdé až kruté, pesimistické, a preto budú asi naďalej málo známe.
Úplne opačné motívy používa pri svojich dielach vznikajúcich na jeho cestách po Slovensku. To sa stalo jeho láskou, tu zabúdal na všetku ťažobu. Aj keď ju pozoroval a videl, zmieňoval sa o nej vo svojich listoch, napriek tomu do jeho prác prenikala len vzácne. Slovensko a jeho ľud sú pre neho krajinou snov, kde aj tá najtvrdšia práca maliarom zobrazená nezdôrazňuje biedu a problémy, ale poéziu práce, človeka a prírody.
Vernisáž: 29. apríla 2015 o 16.00 hod.
Výstava: 29. apríla – 12. júla 2015
Vstup do Sobášneho paláca je bezplatný.