Považské múzeum príjme do pracovného pomeru na hrad Strečno dvoch lektorov a dvoch pokladníkov na sezónu 2022.

LEKTOR

miesto výkonu práce: hrad Strečno

ponúkaný plat: v zmysle zákona 553/2003 Z. z. (od 482,50 €)

predpokladaný termín nástupu: 1. apríla 2022 (pracovný pomer do 31. októbra 2022)

druh pracovného pomeru: čiastočný úväzok 28 hod./týždeň

pracovná doba: od 9.00 do 17.30 alebo od 9.30 do 18.00

pracovný týždeň 1. lektor

párny týždeň:

pracovná zmena:  pondelok – utorok  a piatok – nedeľa, voľno: streda – štvrtok

nepárny týždeň:

voľno: pondelok – utorok a piatok –  nedeľa, pracovná zmena: streda – štvrtok

pracovný týždeň 2. lektor

nepárny týždeň:

pracovná zmena: pondelok – utorok  a piatok – nedeľa, voľno: streda – štvrtok

párny týždeň:

voľno: pondelok – utorok a piatok  –  nedeľa, pracovná zmena: streda – štvrtok

pracovná náplň, právomoci, zodpovednosti

sprevádzanie návštevníkov s odborným výkladom o histórii a vystavených zbierkových predmetoch  na hrade Strečno v slovenskom, resp. anglickom jazyku

dozor nad zbierkami vo zverených expozíciách

spolupráca s pokladníčkou

požiadavky

úplné stredné vzdelanie – maturita

znalosť anglického jazyka

komunikatívnosť

primeraný verbálny prejav

príjemné vystupovanie

flexibilita

znalosť ďalšieho cudzieho jazyka vítaná

POKLADNÍK

miesto výkonu práce: hrad Strečno

ponúkaný plat: v zmysle zákona 553/2003 Z. z. (od 512,50 €)

predpokladaný termín nástupu: 1. apríla 2022 (pracovný pomer do 31. októbra 2022)

druh pracovného pomeru: čiastočný úväzok 29,45 hod./týždeň

pracovná doba: od 8.30 do 17.30

pracovný týždeň 1. pokladník

párny týždeň:

pracovná zmena:  pondelok – utorok  a piatok – nedeľa, voľno: streda – štvrtok

nepárny týždeň:

voľno: pondelok – utorok a piatok –  nedeľa, pracovná zmena: streda – štvrtok

pracovný týždeň 2. pokladník

nepárny týždeň:

pracovná zmena: pondelok – utorok  a piatok – nedeľa, voľno: streda – štvrtok

párny týždeň:

voľno: pondelok – utorok a piatok  – nedeľa, pracovná zmena: streda – štvrtok

pracovná náplň, právomoci a zodpovednosti

pokladničné práce : predaj vstupného, propagačno – predajného materiálu a suvenírov

v plnom rozsahu zodpovedá za vedenie pokladne a jej stav/hmotná zodpovednosť

požiadavky

úplné stredné vzdelanie – maturita

znalosť anglického jazyka – vítaná

komunikatívnosť

primeraný verbálny prejav

príjemné vystupovanie

flexibilita

Žiadosť spolu so štruktúrovaným životopisom a súhlasom so spracovaním osobných údajov zasielajte na adresu: Považské múzeum, Topoľová l, 010 03  Žilina; email:  muzeum@pmza.sk

 

 

 

 

„NEDECANIA Z. AMERIKI 1912.

1. etapa reštaurovania historickej cirkevnej zástavy

Hoci v súčasnosti nachádzajú cirkevné procesiové zástavy opäť svoje uplatnenie, tie z dávnejšej minulosti sa v rámci textilných pamiatok sakrálneho charakteru zachovali len výnimočne. V zbierkovom fonde Považského múzea ich môžeme nájsť niekoľko a medzi nimi aj jednu špecifickú, pretože nesúvisí len so sférou náboženskou. Ide o cirkevnú zástavu,s nápisom: „NEDECANIA Z. AMERIKI 1912.“ Svojim vročením nám pripomína obdobie ťažkých rozhodnutí spojených s odchodom niektorých obyvateľov obce Nededza za prácou i lepším životom do USA, ale zároveň dokumentuje aj ich pretrvávajúci vzťah k domovine a k jej zvyklostiam.

Zástava pred rekonštrukciou averz
Zástava pred rekonštrukciou averz
Zástava pred rekonštrukciou reverz

 

Na jeseň roku 2021 sa s finančnou podporou Fondu na podporu umenia začala prvá etapa jej reštaurovania, s cieľom obnoviť značne poškodenú textilnú časť. Zástavový list zo vzorovanej damaškovej tkaniny žltej farby má obdĺžnikový tvar, v dolnej polovici členený do piatich cípov ukončených ozdobnými pozamentierskymi strapcami. V jeho strede bolo pôvodne všité obojstranne maľované plátno oválneho tvaru. Maľba na strane s dedikačným nápisom zobrazuje v pokľaku sa modliaceho Sv. Izidora – patróna roľníkov. Výjav sa viaže k legende, podľa ktorej počas Izidorových modlitieb na poli, pokračoval za neho v orbe anjel. Druhá strana predstavuje Sv. Vendelína ako kľačiaceho mladého pastiera v krajinnej scenérii s kostolom a niekoľkými domami, takisto s rukami zopätými k modlitbe. Je patrónom pastierov, ale tiež polí, a podobne ako sv. Izidor, aj roľníkov a všeobecnejšie sedliakov. Nad obidvoma zobrazeniami sú ručne maľované nápisy s menom príslušného svätca a skratkou O.P. (orate pro – modli sa za), ktorej význam zvýrazňujú aj zámerne použité pózy postáv. Tu môžeme azda oprávnene skonštatovať, že voľba oboch patrónov nie je náhodná, ale poukazuje na vtedajší prevládajúci spôsob obživy obyvateľov Nededze. Spomínané obojstranne maľované plátno je v súčasnosti zo zástavového listu vyňaté a jeho obnova by mala byť predmetom druhej etapy reštaurovania. Obvod zástavy je ďalej obšitý úzkou strapcovitou lemovkou a z priečnej žrde s mosadznými nákončiami visia po stranách dve dekoratívne šnúry, jedna opäť ukončená pozamentierskym strapcom.

Zástava po demontáži oválnej maľby, stav pred čistením
Poškodená tkanina s rozsiahlymi trhlinami, stav pred reštaurovaním
Makrozáber textilných vlákien (osnovy aj útku) poškodenej damaškovej tkaniny
Lokálne čistenie tkaniny vo vodnom kúpeli
Čistenie suchou cestou Wishab hubkou. Vpravo – vyčistená strana, vľavo – stav pred vyčistením
Tkanina po vyčistení
Prekrytie originálnej tkaniny pomocnou hodvábnou krepelinou

 

Podľa priebežnej reštaurátorskej správy sa okrem silného povrchového aj hĺbkového znečistenia nachádzajú na textilnom podklade i fľaky rôzneho pôvodu. Najzávažnejšie poškodenie však predstavujú rozsiahle trhliny po celej ploche. Znečistené a poškodené sú tiež lemujúce i pozamentierske strapce a ich drevené jadrá a taktiež maľované písmo. Po jeho okrajoch sa vytvorili rozpité olejové kontúry, tkanina pod ním sa láme a praská. Prvá fáza teda predstavovala suché i mokré čistenie, aj vyrovnávanie textilného podkladu zaťažovaním sklíčkami, čistenie dekoratívnych prvkov a opravu drevených jadier. Nevyhnutné bolo tiež odstránenie zistených starších opráv. Následne sa musí uskutočniť scelenie trhlín i poškodených strapcov a celoplošné podloženie tkaniny hodvábnou krepelinou. Cieľom prebiehajúcej prvej etapy reštaurovania, ktorú vykonáva reštaurátorka historických textílií Mgr. art. Anna Blonska, je stabilizácia a spevnenie textilného materiálu, v súlade s paralelnou obnovou pôvodného vizuálneho charakteru zástavového lisu, ako aj dekoratívnych doplnkov. Úplná kompletizácia historickej cirkevnej zástavy a prinavrátenie jej estetickej hodnoty však bude možná až po zreštaurovaní centrálnej obrazovej časti, na čo si musíme ešte nejaký čas počkať.

Text: Zdeno Hogh

Foto: Anna Kucharčíková a Anna Blonska

Pamiatkari volajú o pomoc, ale vláda ich ignoruje. Podľa nového stavebného zákona sa z pamiatkových úradov majú stať stavebné úrady. Spojili sme sa v ich mene – ochrancovia kultúrneho dedičstva, správcovia hradov, vlastníci a správcovia pamiatok, mestá a obce, archeológovia, architekti, akademici a odborná verejnosť, aby sme ako gesto podpory 15. februára 2022 v čase o 19:00 zhasli svetlo alebo vyvesili čiernu vlajku na ikonických pamiatkach, pamiatkach na Zozname svetového dedičstva UNESCO a mnohých ďalších po celom Slovensku.

Je to symbolický krok k tomu, čo nás čaká, ak parlament schváli nový návrh zákona o výstavbe. Pamiatky nám zatiaľ zmiznú len symbolicky na jeden večer, ale aká bude naozaj ich budúcnosť po prijatí nového zákona o výstavbe? Systém ochrany pamiatok na Slovensku v súčasnosti nie je dokonalý. Transformácia na stavebné úrady, plánovaná rýchlo a bez legislatívneho, organizačného a finančného zabezpečenia však bude znamenať paralýzu odbornej práce pamiatkarov a ohrozenie pamiatok.

Pripomienky odbornej verejnosti a pamiatkarov neboli akceptované. Otvorený list riaditeľov krajských pamiatkových úradov poslancom NR SR musel byť stiahnutý z webovej stránky Pamiatkového úradu SR.

O čo ide v novom stavebnom zákone? Nový systém zahltí odborníkov novou stavebnou byrokraciou a keď nebudú mať námietky voči stavebným zámerom v krátkej lehote, bude to znamenať automatický súhlas s búraním alebo stavaním. Byrokratická záťaž úradu sa zvýši viac ako dvojnásobne. Po novom majú stavby pamiatkari aj kolaudovať, aj viesť stavebné konanie, a teda kontrolovať, či má stavba dosť parkovacích miest alebo správnu výšku zábradlia. Práca pamiatkarov by sa však prioritne mala sústrediť na ochranu kultúrneho dedičstva a jeho hodnôt. Hrozí, že mnohí z pamiatkarov zo svojej profesie radšej odídu.

Kým na Slovensku máme na pamiatkových úradoch spolu cca 200 odborných zamestnancov, v susednom Česku je to približne 2000. Systém ochrany pamiatok má aj nedostatky, ale teraz mu hrozí kolaps, zrejme aby nekomplikoval rôzne kontroverzné investičné plány. Nový zákon je veľkým nepochopením toho, čomu sa pamiatkari venujú, majú venovať a aké sú problémy pamiatok na Slovensku. Namiesto zvyšovania odbornosti a zlepšovania služieb poskytovaných občanom nás čaká neexistujúci počítačový program a hŕba byrokracie. Pamiatkari majú pomáhať občanom v teréne a nie rozhodovať od stola.

Pamiatková starostlivosť na Slovensku dosiahla krásny vek 70 rokov a zároveň si pripomíname aj 30. výročie zápisu našich prvých lokalít do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Hrozí však, že nový stavebný zákon pamiatkovú starostlivosť na Slovensku pochová a s ňou aj naše kultúrne dedičstvo.

Považské múzeum zhasne v utorok 15. februára o 19.00 Budatínsky hrad a hrad Strečno.

Považské múzeum, Topoľová 1, 010 03 Žilina

príjme  do pracovného pomeru  pokladníka/lektora (Čičmany)

 

Miesto výkonu práce:                           Objekty Ľudovej architektúry Čičmany

Ponúkaný plat (brutto):                       v zmysle zákona 553/2003 Z. z. (od 646€)

Predpokladaný termín nástupu:        1. apríl 2022

Druh pracovného pomeru:                  plný pracovný úväzok (37,5 hod. /týždeň)

 

Pracovná doba: 

utorok – piatok  od 9.00 hod. do 16.45 hod. (7,15 hod./deň)

sobota – nedeľa od 8.00 hod. do 17.00 hod. (8,30 hod./deň)

 

Pracovný týždeň:           

1. týždeň:

utorok – piatok

od 9.00 hod. do 16.45 hod. (7,15 hod./deň)

spolu 29 hod./týždeň

2. týždeň

utorok – nedeľa

utorok – piatok  od 9.00 hod. do 16.45 hod. (7,15 hod./deň)

sobota – nedeľa od 8.00 hod. do 17.00 hod. (8,30 hod./deň)

spolu 46 hod./týždeň

 

Pracovná náplň, právomoci a zodpovednosti:

predaj vstupného a propagačno – predajného materiálu (hmotná zodpovednosť)

sprevádzanie návštevníkov s odborným výkladom o histórii a vystavených zbierkových predmetoch  v slovenskom, resp. anglickom jazyku

dozor nad zbierkami vo zverených expozíciách

 

Požiadavky:

úplné stredné vzdelanie – maturita

znalosť anglického jazyka

komunikatívnosť

primeraný verbálny prejav

príjemné vystupovanie

flexibilita

bezúhonnosť

znalosť ďalšieho cudzieho jazyka vítaná

Žiadosť spolu so štruktúrovaným životopisom a súhlasom so spracovaním osobných údajov zasielajte do 15. 3. 2022 na adresu: Považské múzeum, Topoľová l, 010 03 Žilina; email: muzeum@pmza.sk

 

V posledných rokoch sa v Považskom múzeu podarilo revitalizovať a zvyšovať ochranu zbierkových predmetov vo viacerých depozitároch. V rámci úspešne podaného projektu v roku 2020 sme z väčšej časti vybavili jeden z historických depozitárov novým úložným systémom. Konkrétne ide o depozitár, kde sa nachádza textil, keramika, sklo a drobné predmety rôzneho charakteru. Minulý rok sme v modernizácii pokračovali. Vďaka finančnej podpore z Fondu na podporu umenia sme mohli dokúpiť do spomínaného depozitára ďalšiu časť úložného systému pozostávajúceho zo stacionárneho zásuvkového regálu. Novému úložnému miestu sa budú tešiť najmä textilné predmety, ktorým v dôsledku jemnosti vlákien viac vyhovuje, keď sú vystreté a vodorovne uložené.

Vďaka novému úložnému systému sa vytvorili kvalitnejšie podmienky pre vykonávanie muzeálnej práce – dosiahla sa vyššia ochrana zbierok, dôslednejšie a efektívnejšie sa využil jestvujúci priestor, zvýšila sa úložná kapacita, a tým pádom sa vytvorilo voľné miesto pre nové akvizície. Zároveň sa nám podarilo zvýšiť možnosti súčasných aj budúcich zamestnancov múzea, aby mohli zhromažďovať, triediť, uchovávať a vedecky skúmať hmotné kultúrne dedičstvo nášho regiónu.

Zbierkové predmety používame na prezentačné, expozičné, výstavné a výchovno-vzdelávacie účely, preto je starostlivosť o ne veľmi dôležitá.

Text a foto: Dominika Hlobíková, Považské múzeum

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

 

Návštevníci z tundry, aj tak by sme mohli nazvať pomorníky, ktoré sú zbierkovým predmetom mesiaca február. Vystavené preparáty pomorníka stredného (Stercorarius pomarinus) a pomorníka malého (Stercorarius longicaudus) patria medzi vzácne exponáty zoologickej zbierky Považského múzea. Pomorníky hniezdia najmä v severskej tundre, väčšinou blízko mora. Pomorník stredný zimuje v subtropických až tropických oblastiach západnej Afriky, menej aj južnej Európy. Naproti tomu pomorník malý zimuje podstatne ďalej, a to v prímorských oblastiach mierneho pásma južnej pologule, najmä v oblasti západného Atlantiku. Vo vnútrozemí Európy je ešte vzácnejší, pozorovania sa vyskytujú najmä po silnom severnom vetre, ktorý ich sem „odfúkne“.

Prvý druh bol na Slovensku do roku 2009 zistený asi 9-krát, u druhého bolo asi 13 pozorovaní. Najmä u pomorníka malého od roku 2010 pozorovaní pribudlo. Príčinou je nárast počtu skúsených pozorovateľov, takzvaných birdwatcherov, postupne sa zlepšujúce vybavenie pozorovacou aj fotografickou technikou a tiež rozvoj on-line databáz na zber ornitologických údajov.

Oba druhy sa v čase hniezdenia živia najmä drobnými hlodavcami, lumíkmi, menej mláďatami a vajíčkami vtákov, počas zimovania aj zdochlinami, ale i odpadom z rybárskych lodí. Pomorník malý je známy tiež tým, že okráda iné vtáky, čajky a rybárov o ich korisť.

Vystavené preparáty pomorníkov môžu návštevníci Budatínskeho hradu vidieť v infopulte počas celého februára.

Text: Ján Kicko, Považské múzeum

Foto: Katarína Maršalová, Anna Kucharčíková, Považské múzeum

Zbierkový predmet mesiaca v hrade

Považské múzeum sprístupní od 1. februára v priestoroch Drotárskeho pavilónu v areáli Budatínskeho hradu výstavu Keď dláto vykúzli zlato, ktorá je ukážkou celoživotnej tvorby žilinského rezbára Miroslava Ďuratného. Rezbárstvu sa začal venovať v období, keď zo zdravotných dôvodov musel odísť z pôvodného povolania. Bol členom Klubu neprofesionálnych výtvarníkov pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline a vystavoval od roku 1976. Jeho drevené plastiky získali mnoho ocenení na okresných, krajských i celoslovenských súťažiach a výstavách amatérskej výtvarnej tvorby. Svoje výnimočné diela vystavoval pravidelne aj na festivaloch Východná a Jánošíkove dni. V roku 1997 mu Okresný národný výbor – odbor kultúry a Považské múzeum v Žiline udelili  diplom za rozvíjanie ľudovej umeleckej tvorby. Tvoril až do svojej smrti v roku 2016.

Miroslav Ďuratný venoval rezbárstvu všetok svoj voľný čas. Predtým, ako zaboril dláto do  dreva, mal už jasnú predstavu, ako by malo hotové dielo vyzerať. Jeho drevorezby sú realistické, detailne prepracované a ľudský výraz zachytávajú naozaj hodnoverne. Najradšej tvoril postavy a tváre obyčajných ľudí, ktorých pozoroval v prirodzenom prostredí. Svojou prácou vdýchol život kusom dreva a každej plastike vkresal svojský charakter. „V zbierkach Považského múzea sa nachádzajú viaceré diela tohto zaujímavého ľudového umelca. A keďže sú to naozaj krásne kúsky, chceli sme ich ukázať aj našim návštevníkov. Niektoré z nich môžu vidieť v Expozícii Jánošík a Terchová, ale samostatná výstava sa nám zdala výbornou príležitosťou, aby sa s jeho tvorbou zoznámilo viac ľudí. Záujemcovia sa môžu tešiť na takmer 100 diel, sú to najmä plastiky a reliéfy. Súčasťou výstavy bude tiež zopár diplomov zo súťaží,“ vysvetľuje kurátorka výstavy – etnologička Adriana Bárdyová.

Výstavu Keď dláto vykúzli zlato môžu vidieť návštevníci Drotárskeho pavilónu do 27. apríla 2022.

 

 

 

Považské múzeum sprístupnilo v priestoroch Drotárskeho pavilónu výstavu Hľa, Baránok…, ktorá predstavuje výber z dvadsaťpäťročnej tvorby žilinskej výtvarníčky Ing. arch. Márie Krajčovej. Autorka je jednou z najvýraznejších osobností komunity súčasných umeleckých drotárov na Slovensku i v Čechách a programovo sa hlási k tradičnému drotárstvu. Jej práce sú zastúpené v muzeálnych a súkromných zbierkach na Slovensku i v zahraničí. „Mária Krajčová úzko spolupracuje s Považským múzeom a v roku 2016 sme jej dokonca udelili ocenenie Rad zlatých klieští za mimoriadne rozsiahlu a všestrannú tvorbu vysokej remeselnej a duchovnej úrovne, dôsledné dodržiavanie technologickej čistoty, schopnosť kreatívne a originálne kombinovať tradičné postupy s moderným výtvarným výrazom. Jej umelecká výpoveď je priamočiara, úprimná a prestúpená pozitívnou energiou. Tvorí objekty, reliéfy, plastiky, obrazy i šperky. Spracováva prírodné, rozprávkové, fantazijné motívy, inšpiruje ju architektúra, s láskavým humorom karikuje ľudské slabosti, charakterové črty i fyzické zvláštnosti. Najbližšie sú jej však sakrálne témy. Ako hlboko veriaci človek svojím životom a dielom odkazuje na božie princípy a šíri posolstvo evanjelia,“ priblížila historička drotárstva a kurátorka výstavy Mgr. Katarína Hallonová.

Výstava Hľa, Baránok… má duchovný charakter a je pripomienkou života a skutkov Ježiša Krista. Jej názov je parafrázou zvolania, ktorým ho Ján Krstiteľ predstavil svetu ako Mesiáša. „Nevšedné drôtené diela tu rozprávajú prastarý biblický príbeh zrodenia nádeje, bezbrehej obety, brutálneho utrpenia, smrti i zázraku zmŕtvychvstania. Svojím symbolickým jazykom nastoľujú otázky samotnej duchovnej podstaty človeka a veriacim i ľuďom bez vyznania ponúkajú zamyslenie nad významom dobra a zla, hriechu aj pokory, otroctva i slobody, bolesti, odpustenia a lásky pre vnútornú obrodu jednotlivcov i ľudstva ako celku,“ doplnila Hallonová.

Výstavu Hľa, Baránok… môžu vidieť návštevníci Drotárskeho pavilónu do konca júna 2022.

Prvé podujatie z cyklu Múzeum pre vás v roku 2022 bude venované tvoreniu. Prostredníctvom zaujímavého workshopu spojeného s prednáškou zberateľa a výrobcu ľudových odevov Martina Šimka si pripomenieme tradičnú výrobu textílií. Pri výrobe kobercov ľudia v minulosti využívali zvyšky látok a nití, preto kto má záujem, môže si priniesť vlastné postrihané látky namotané do klbka. Budeme aj ekologickí, pretože na tvorivej dielni zrecyklujeme staré nepotrebné textílie a návštevníci si budú môcť na malých krosnách utkať svoj vlastný koberček. Cena pre 1 osobu je 5 eur, deti do 12 rokov majú vstup za 3 eurá. Podujatie bude prebiehať v režime OP (očkovaní, po prekonaní Covid-19), počet osôb je obmedzený, preto je nutné sa vopred objednať na 0907 108 659. V utorok 25. januára o 16.00 sa na vás v Budatínskom hrade tešia etnologička Adriana Bárdyová a historička Dominika Hlobíková.