V zbierkovom fonde Považského múzea sa nachádza maska turoňa z Čičmian, ktorej autorom je roľník a tesár Ondrej Vrchovský. Masku vyrobil pre výstavné účely múzea v roku 1967. Základom je drevená kostra vysoká približne dva metre. Hlava a aj telo sú potiahuté ovčou kožušinou. Ku spodnej časti je našitá vrecovina. Papuľa sa otvára pomocou motúza.

Turoň, nazývaný aj turôň, prípadne chriapa, predstavuje fašiangovú masku, ktorá bola známa nielen na celom území Slovenska, ale aj v Poľsku a v Čechách. Jej názov je odvodený od tura, zvieraťa podobného volovi, ktoré na Slovensku vyhynulo v 17. storočí a v magických predstavách našich predkov symbolizovalo silu a plodnosť.

Masku tvorí štylizovaná hlava vola s otvárateľnou papuľou (chriapou), ktorá je pripevnená na tyči pokrytej vrecovinou alebo kožušinou. Pod ňou je ukrytý muž, ktorý masku niesol. Postavu niekedy tvoril pár, pričom jeden držal hlavu a druhý sa mu opieral rukami o ramená. Neoddeliteľnou súčasťou boli aj rohy, často ovešané zvoncami.

Ceremoniálnou úlohou turoňa bolo pováľať sa v každom dvore na hnojisku, kde ho za veselého spevu prítomných, obradne podrezali drevenou šabľou, čoho následkom hnoj nadobudol magickú silu, ktorá mala zabezpečiť dobrú úrodu. Do hnojiska napokon často zapichli prútik, ktorým pošibali stádo pri prvom výháňaní dobytka. Súčasťou sprievodu bola muzika a tanec, ktorý opäť sledoval zabezpečenie prosperity gazdovstva, o čom svedčí aj nasledujúce porekadlo: „Dobre sa konope v močidle vymočí, keď sebe Turvonko s gazdinou zaskočí.“

Mgr. Adriana Bárdyová
etnologička PMZA

V týchto dňoch, teda v období fašiangov, nájdete v Objektoch ľudovej architektúry v Čičmanoch nielen samotného turoňa, o ktorom píšeme vyššie v texte, ale aj povesť o ňom. Čičmianska povesť o turoňovi pochádza z dôb tureckých nájazdov, kedy sa podarilo dedinčanom za pomoci masiek zhotovených z ovčej kože a zvoncov (pripomínajúcich tura – stadiaľ „Turoň”) zahnať poverčivých tureckých útočníkov a zabrániť tak vyrabovaniu a vypáleniu obce. Na základe povesti  vznikol fašiangový zvyk – „chodenie s turoňom”.

 

 

 

 

 

 

Facebooktwittergoogle_plusmail