Čas zábavy, radosti, veselosti. Tak by sme stručne mohli charakterizovať obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktoré poznáme pod názvom fašiangy. Je to obdobie medzi vianočnými sviatkami a veľkým pôstom. Každý rok majú fašiangy rôzny počet dní, pretože sú závislé od pohyblivého dátumu Veľkonočnej nedele a štyridsiatich dní veľkého pôstu.

Fašiangy boli časom, kedy sa častejšie konali priadky, zakáľačky a svadby, pri ktorých nechýbali početné hry, zábavy, obchôdzky maškár a muzík po dedine. Boli aj obdobím veselosti, uvoľnených mravov, hojného jedenia a pitia, lebo kto sa nenaje cez  fašiangy, ten bude hladovať po celý rok.

Posledné tri dni pred pôstom (nedeľa – pondelok – utorok) boli vyvrcholením fašiangov. Nazývali sa posledný fašiang, bláznivé alebo šalone dni. 

Zábavy vyvrcholili v utorok, kedy sa konala posledná muzika pred Popolcovou stredou. Táto zábava končila pochovávaním basy, čo symbolizovalo koniec fašiangového obdobia. Je to ľudová hra parodujúca pohreb. Základný motív vychádza z nastávajúceho pôstu, kedy sú zábavy pri muzike zakázané. Miestni občania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka predvádzajú obrad, pri ktorom je veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných. Kňaz parodujúci obrad rozlúčky pri cirkevnom pohrebe ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou, ktorú za náreku prítomných vynesú von zo sály. Veršované texty, ktoré si skladajú sami herci, sú doplnené známymi príhodami a vlastnosťami miestnych ľudí.

V mestách mali špeciálnu podobu zábavy, sprievody a obchôdzky s maskami remeselníckych cechov a študentov. Po ich zániku sa udržiavali maškarné plesy, bály a tanečné zábavy. Rozšírené boli aj fašiangové maskované sprievody.

V okolí Žiliny bývali ústrednými postavami fašiangových obchôdzok masky zvierat. Okrem turoňa známeho z Čičmian aj z Terchovej (ale aj z Kysúc, Zamaguria, Poľska) to bývala často maska medveďa, koňa, prípadne barana či kozla.

Turoňa tvorila figurína býka, zhotovená z dreva, novšie z plechu, potiahnutá kožušinou. V Čičmanoch masku turoňa tvorila volská hlava s rohami a veľkým jazykom. Na bokoch mal uviazané zvonce, ktorými dával najavo svoj príchod do domu. Zvyšok jeho tela tvorilo vrece, do ktorého sa natiahol niektorý z chlapov.

Keď turoň vošiel do gazdovstva, so zvoncami robil hluk, pritom behal za ženami a tancoval s nimi. Nakoniec sa pováľal po hnojisku, kde ho symbolicky zabil strelec – poľovník.

Symbolické zastrelenie turoňa malo žartovný charakter a sprevádzala ho veselosť. Fašiangovníci pritom tancovali, ženy dovysoka dvíhali nohy, aby mali veľké konope. V sprievode chodili tiež muži preoblečení za stareny, tehotné ženy, prespanky, novšie za Cigánku s dieťaťom „panghartom“.

Pri obchôdzkach sa bujaro tancovalo a spievalo. V okolí Žiliny je známy tzv. lopatkový tanec (“lopatkový“, „lopatový“). Rekvizitou je tu drevená lopatka, ktorou udierajú muži ženy.

Inou rekvizitou je šabľa, s ktorou sa tancuje „šabľový tanec“, tanec „popod šable“.

Pre fašiangy sú okrem mäsitých jedál typické i rôzne druhy vyprážaného pečiva z kysnutého cesta, plnené lekvárom a obaľované cukrom, ktoré sa v domácnostiach robia počas celých sviatkov. Konzumácia vaječných jedál, ako aj vyprážaného pečiva mala zabezpečiť želanú prosperitu v ďalších obdobiach.

Fašiangy, ako jedna z mála obyčajových tradícií, pretrváva a prežíva dodnes, avšak prechádza mnohými zmenami. Čoraz viac ubúda magický rozmer rituálov a zdôrazňuje sa ich zábavný charakter. Sú organizovanejšie – pri ich realizácii pomáhajú miestni dobrovoľní hasiči, zväzy žien, športové kluby, atď. Kedysi boli fašiangové maskované obchôdzky záležitosť mužov, no dnes sa táto diferenciácia na základe pohlavia čoraz viac stráca (prezliekajú sa ženy a často aj deti).

V súčasnosti je väčšia rozmanitosť masiek – okrem tradičných vznikajú nové, ktoré predstavujú zosmiešnenie ľudských postáv, ich charakter, vlastnosti, profesie, historické postavy, filmové, atď.

Obrady už nie sú natoľko viazané na prírodný cyklus a liturgický kalendár, ale sa prispôsobujú skôr cyklu pracovného týždňa (posledná zábava sa na veľa miestach nekoná v utorok, ale v sobotu, príp. v nedeľu  pred Popolcovou stredou).

Na charakter fašiangového obdobia vplýva i oslabenie záväznosti pôstu – je sa mäso, pije alkohol, ľudia nejedia striedmejšie. Často sa aj počas pôstneho obdobia v mestách, ale už i na dedinách konajú zábavy, diskotéky, ženy robia všetky domáce práce, atď.

Popolcovou stredou sa začína obdobie 40-dňového pôstu.

Mgr. Adriana Bárdyová
etnologička PMZA

 

Facebooktwittergoogle_plusmail