Zbierkový predmet mesiaca jún

Zbierkový predmet mesiaca jún

Medzi najstaršie zbierkové predmety, ktoré získalo Považské múzeum v Žiline do svojho fondu patria geologické exponáty. Dokumentujú predovšetkým geologickú stavbu severozápadného Slovenska. Zaujímavé sú horniny a minerály budujúce jadrové pohoria v širšom okolí Žiliny, horniny a skameneliny bradlového pásma, či zbierkové predmety pochádzajúce zo sedimentov flyšového pásma.

Pre mesiac jún boli vybraté štyri zbierkové predmety, z toho dva minerály. Prvý z nich je celistvý Aragonit bielej farby. Na jeho povrchu možno vidieť povlak oxidov železa. Tento zbierkový predmet získala geologička Považského múzea RNDr. Soňa Bellanová od Dr. Františka Beleša zo Svrčinovca. Ten ho našiel v katastri obce Tŕstie (okr. Považská Bystrica) v roku 1986. Dosahoval dĺžku 24 cm. Do fondu geológie bol zapísaný 13. júna 1994. Aragonit možno všeobecne charakterizovať ako minerál, ktorý vzniká v premenených a usadených horninách, v jaskyniach vápencových oblastí, na rudných žilách, alebo okolo termálnych prameňov. Tento nerast môže mať stĺpcovitý, kvapľovitý, lúčovitý, alebo koralom podobný habitus. Vtedy sa nazýva železný kvet. Aragonit má farbu podľa druhu prímesí. Môže byť napríklad bezfarebný, biely alebo žltkastý.

Druhým minerálom je Kalcit. Vystavený exemplár pochádza z Kryštálovej jaskyne z Malého Rozsutca pri obci Terchová. Zberom ho získal a do zbierkového fondu zapísal geológ Považského múzea RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc. 10. apríla 1962. Exponát možno charakterizovať ako úlomok kalcitovej drúzy. Kryštály – klence sú vo veľkosti od 0,5 do 2,1 cm. Sú priesvitné až bieložltej farby a majú matný lesk. Je známe, že kalcit vzniká v rôznych geologických prostrediach a je jedným z  najbežnejších horninotvorných minerálov. Bežne sa vyskytuje v horninách usadených,  premenených i vyvretých. Predstavuje hlavnú zložku vápencov, kde sa hromadí ako mikrokryštalický minerál z odumretých schránok živočíchov.

Zo zástupcov hornín sme vybrali Pieskovec – mechanoglyf. Pieskovce sú horniny sedimentárneho pôvodu, ktoré vznikajú spevnením pieskov. Spolu s pieskami sú najrozšírenejšími horninami. V ich zložení prevláda kremeň, vyskytujú sa i živce, kalcit a sľudy. Exponát predstavuje úlomok strednozrnného pieskovca sivej farby. Na jeho povrchu sú viditeľné stopy tečenia nespevneného sedimentu – mechanoglyf. Tieto vznikajú mechanickou cestou, najmä v dôsledku činnosti vody. Väčšina vzniká ako stopa po vlečení materiálu po dne, prúdová stopa, čerina a podobne. Objavený bol v blízkosti obce Nesluša (okr. Kysucké Nové Mesto), kde ho počas terénneho výskumu získala geologička Soňa Bellanová v  roku 1995. Do zbierkového fondu bol zapísaný 3. októbra toho istého roku.

Medzi skamenelinami púta pozornosť Amonit (Puzosia), nájdený v Považskom Chlmci (okr. Žilina). Exponát predstavuje zachovaná schránka amonita v sivom vápenci. Geologička Soňa Bellanová ho získala od Tibora Šlepeckého zo Žiliny. Medzi zbierkové predmety bol následne zapísaný 10. júna 1997. Amonity sú vyhynutá skupina hlavonožcov, ktoré žili v moriach. Najväčší rozvoj zaznamenali v druhohorách, pre ktoré sú vedúcimi skamenelinami. Vonkajšiu schránku mali špirálovito stočená. Ich veľkosť sa pohybovala väčšinou od 1 cm až do 40 cm. Objavené boli však aj gigantické formy o veľkosti do 2 m.

Autorka: Mgr. Andrea Slaná, PhD., archeologička PMZA

Facebooktwittergoogle_plusmail