Aktuality

Náš kolega, historik a správca Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach si včera v Bratislave prebral ocenenie Literárneho fondu. Spolu s kolektívom autorov – Mikuláš Argalács, Marián Dujnič, Milan Koreň, Zuzana Luprichová, Sándor Malatinszky, Juraj Pavlis a Martin Turóci – získali prémiu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2022. Ocenenie im udelili za monografiu Košicko-bohumínska železnica, ktorá predstavuje vývoj jedného […]

Katarína Hallonová – historička drotárstva z Považského múzea získala ocenenie Pocta Karola Guleju za odborné skúmanie, prezentáciu, popularizáciu a všestrannú podporu drotárskeho remesla. Toto ocenenie vydáva Kysucká kultúrna nadácia a odovzdávanie je súčasťou Bartolomejského hodového jarmoku v Čadci, ktorý sa tradične koná koncom augusta. Karol Guleja pochádzal z Vrútok a v roku 1938 sa zamestnal ako učiteľ v obci Dlhé Pole. Život drotárov

Považské múzeum aj tento rok organizuje obľúbené podujatie Budatínsky rínok, ktoré sa uskutoční 14. októbra 2023. Ide o tradičné podujatie, ktorým sa ukončuje hlavná sezóna na Budatínskom hrade. V parku bude počas celého dňa prebiehať remeselný jarmok, tvorivé dielne a na pódiu pripravujeme hudobné vystúpenia. Pozývame preto všetkých remeselníkov a predajcov, ktorí majú záujem o

Paleontologické zbierky Považského múzea obsahujú skameneliny /fosílie/, ktoré dokumentujú život pod morskou hladinou v dávnych geologických dobách. K unikátnym fosíliám patria pozitívne i negatívne odtlačky schránok amonitov. Do skupiny amonitov v zbierkach múzea radíme fragment negatívneho odtlačku amonita v sivom slieňovci (krieda – vrchný alb), ktorý pochádza z Považského Chlmca (Ev. číslo 1231). Ďalšími fosíliami sú zachovalé pozitívne a negatívne odtlačky amonitov

Pred sto šesťdesiatimi rokmi, 3. júla 1863, sa v Dlhom Poli narodil jeden z najznámejších drotárov, vynikajúci majster, úspešný podnikateľ, inovátor, neúnavný propagátor drotárskeho remesla a vizionár Jozef Holánik-Bakeľ. Vyrastal v rodine, kde sa práca s drôtom dedila z otca na syna. Po vyučení v drotárskej dielni majstra Čapičíka v Poznani istý čas vandroval s

Tretia sezóna archeologického výskumu v Bytči pokračuje už tretí mesiac pod odborným dohľadom trojice archeológov z troch muzeálnych inštitúcií. Počas tejto sezóny bolo otvorených osem sond, s celkovou rozlohou 48,70 m2. V nich boli objavené  tisícky nálezov, ktoré sú zaevidované pod 455 prírastkovými číslami. Dominujú zlomky keramických nádob a kachlíc, v menšej miere sa objavujú aj

Považské múzeum, Topoľová 1, 010 03 Žilina príjme  do pracovného pomeru správcu Sobášneho paláca/lektora na dobu určitú – zastupovanie materskej a rodičovskej dovolenky   Miesto výkonu práce:                        Zámocký areál, 014 01 Bytča Ponúkaný plat (brutto):                    v zmysle zákona 553/2003 Z. z. je uvedená pracovná činnosť zaradená do 7. platovej triedy Predpokladaný termín nástupu:

V roku 2023 pokračuje tretia sezóna archeologického výskumu kaštieľa v Bytči. V tejto sezóne sa archeológovia zamerali na bezprostredné okolie kaštieľa. Skúmajú priestor predpokladaného padacieho mosta pred vstupnou vežovou bránou, kde odkryli zosilnené základové murivo severného krídla kaštieľa. Toto murivo z veľkých pieskovcových blokov zrejme tvorilo nosnú konštrukciu padacieho mosta, ktorý postavili pravdepodobne už Turzovci.

Vršatské Podhradie leží v Bielych Karpatoch na úpätí Vršatských bradiel. Najstaršie osídlenie dokladajú pamiatky lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej až staršej doby železnej, a tiež nálezy púchovskej kultúry z neskorolaténskeho obdobia. Neskôr sa tu usídlili Slovania. Na pomerne rozľahlej ploche slovanského sídliska sa našlo množstvo fragmentov slovanskej keramiky zdobenej typickou vlnovkou a dva mlecie kamene. K najzaujímavejším a unikátnym nálezom patrí