Sobášny palác v Bytči

Sobášny palác v Bytči je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Samotný areál pozostáva z renesančného kaštieľa so štvorcovým pôdorysom (od roku 1970 národná kultúrna pamiatka), Sobášneho paláca, pôvodne staršej budovy prestavanej v klasicistickom štýle a vstupnej budovy z konca 19. storočia.

Na mieste kaštieľa stál pôvodne menší hrad (obytná veža s dvorcom), postavený v 13. storočí. Patril nitrianskemu biskupstvu. Od roku 1563 vlastnil Bytčianske panstvo František Turzo, člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý dal vybudovať v rokoch 1571–1574 na mieste starého gotického hradu nový kaštieľ – opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Turzo talianskeho majstra Jána Kiliána de Siroth z Milána. V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj, ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore.

Ako uhorský palatín dal Juraj Turzo postaviť Sobášny palác pre slávnostné rodinné udalosti, predovšetkým pre svadobné hostiny svojich dcér. Palác pravdepodobne stavali talianski majstri, ktorí pracovali aj na bytčianskom kaštieli. Bol dokončený v roku 1601, ako o tom vypovedá nápis nad hlavným portálom. Palác je svojím spôsobom unikátna stavba, pretože podobne veľký priestor sa v danej dobe na území Slovenska nevyskytoval. Fasády sú bohato zdobené sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. Nad hlavným portálom je nápis, ktorý vo voľnom preklade hovorí, že: „Juraj Turzo dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér roku 1601.“  Nad nápisovou doskou vstupného portálu sú erby Juraja Turza (dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami) a jeho druhej manželky Alžbety Coborovej.

Budova Sobášneho paláca je jednoposchodová s obdĺžnikovým pôdorysom. Na prízemí bola zriadená rozsiahla vstupná hala zaklenutá šiestimi krížovými klenbami, ktoré niesli dva stredné, nosné stĺpy a po bokoch boli hospodárske miestnosti: kuchyňa s potrebnými skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište na poschodie. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaberá slávnostná sála, ktorá má rozmery 34,5 x 12,5 m.

Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster Andrej Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk v rokoch 1605–1612. Pôvodné rozdelenie a určenie paláca však slúžilo iba za života Juraja Turza a jeho syna Imricha. Po vymretí Turzovcov, ktorí v Bytči zriadili knižnicu, ktorá mala v roku 1610 viac ako 800 zväzkov kníh a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, sa zmenili aj osudy bytčianskeho kaštieľa. Ten sa dostal v roku 1624 do rúk Esterháziovcov, ktorí vlastnili Bytču až do polovice 19. storočia. V roku 1647 Sobášny palác vyhorel. Neskôr bol opravený, ale využíval sa skôr na hospodárske účely ako sklady, dreváreň a sýpka. V roku 1862 Esterháziovci kaštieľ aj s panstvom prenajali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi, ktorý ho v roku 1868 odkúpil. Rodina Popperovcov uskutočnila nevhodné úpravy. Kaštieľ prebudovala na byty, budovu Sobášneho paláca, devastovanú požiarom v roku 1856, vnútri celkom prestavali a roku 1886 adaptovali na administratívnu budovu okresného súdu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po roku 1960. V objekte kaštieľa je v súčasnej dobe umiestnený Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči.